Vraj, že láska nemá krídla, uletela zakaždým, keď ma stretla, v očiach život klesá kam si na dno, preto sa lásky bojím, radšej nikdy nebuď mojím...
Čo očí prezradia môže byť klam a ty pochopíš, že ostaneš sám, o prepáč, nevšimla som si, máš očí temných nocí, milujem ťa! Prosím buď mi na pomoci...
Si moje slnko, si môj tieň, si môj oheň a ja žijem preň, úsmev patrí ti a dník nás čaká, ale tvoje srdce niečo iné láka...
Prajem krásnu nôcku a pekné sníčky, nezabudni zhasiť môžu aj hviezdičky ak ich nebudeš chrániť, to sme my aj slovom vieme raniť...
Vyhŕkli pery láskou sformované, veď iba pre lásku mrieme odovzdane a srdce kára lásku za slová, privítaj ju a začni odznova...
Ak očí moje niekedy lásku uzriete, ubolené srdce mi zamlčte vo svete, keď s láskou budem zmiešaná hlina, vtedy aj v mojom srdci iskra dohasína...
Slniečko pohladí lúčikmi tvoje líčko, úsmev vyčarí cez farebné sklíčko, bozky nemalé nedajú citom kľud, hviezdy prosia, mojou láskou buď...
Láska patrí medzi drahé kamene a nik ju nemá v znamení, má iskru čo mŕtve v živé premení, má nehu ktorá zotrie slzy z tváre, pohladí a povie – ľúbim stále! Nechcem ťa stratiť, chcem byť blízko teba, ako hviezdy z mesačného neba. Tak takáto láska býva o ktorej každý sníva. Vysnívaná láska, vzácny kameň v skutočnosť sa premeň, tak veľmi ťa prosím!
Čo máme zdanlivo je isté, čo nemáme to sa snažíme aspoň získať, možno stačila slza vína a pravda o láske bola by iná...
Objatí vo výškach závidia nám vtáci, vznášame sa láskou, kým iní sú spáči, poznávame taje nočných scén, ktoré len s tebou poznať chcem...
Ako zmeniť tvoje slova čo máš zo žuli, nech tvoje slovo ma už nebolí, chcela som ťa ľúbiť, dať ti kúsok svetla a teraz ľutujem, že som ťa stretla...
Keď mesiac má za sebou zatmenie, čo bolo neisté na pevnom tróne je, zatrpkli porotci, veštbám sa smejú sami a láska už hlási vek bez konca v diali...
Dôverovať znamená mať rád, dôverovať znamená srdce dať, tak prečo sa bránime, keď vravíme, že ľúbime? Možno iba zo zvyku, možno pre chvíľu malinkú...
Láska je zložitá má len jeden spád a ty cítiš, že niekto ťa má rád, blúdiš mu v myšlienkach, ako keď srdcom krv prenikne a len ono vie, že v tvojom vynikne...
Motýlie krídla, čo bozky skrývajú, tajnú lásku a túžbu hľadajú, roztvoria krídla a vášeň vzbĺkne, keď moje srdce sa tvojho dotkne...
Nesmúť smútok prináša tmu, nájdi lásku a vpusť ju dnu, vylieči každú tvoju boľačku, každú ránku malinkú, láska k šťastiu otvorí ti bránku...
Hviezdy ma volajú, mesiačik svieti, jedna z nich k tebe letí, bude ťa objímať, keď budeš spať, moja láska bude ťa hriať...
Z toho šťastia, čo sa bude v mojich očiach ligotať, dovoľ mi aj tebe z neho dať, ak ty súhlasíš, aj ja súhlasím, ak ty neodmietneš, ani ja hviezdu nezhasím...
Som anjel a schádzam z neba, prijímam tvoju lásku a dávam ti seba, vezmem si tvoje srdiečko a uchovám ho v hrudi, odmenou ti bude môj bozk, čo ťa ráno budí...
Chceš stratiť svoje sny, byť anjelom a schádzať z tmy, čo ak slová stratia význam a rúže vôňu? Odídeš a inde začneš znovu?...
Moje srdce s tvojím sa rozbuší, keď nie si so mnou, smútkom sa dusí, aj hviezda na nebi ti pošepká, že ktosi ťa v diaľke lubenká...
Moje pery krásne vyslovujú slová, zabudnem na bolesť znova a znova, pozriem sa dopredu, veď čo bolo sa stratí, láska vo mne mi šťastie navráti...
Krása z vonku nemá význam pokiaľ vo vnútri ukrýva sa tyran, krásu srdca vyjadríš slovami a že poklad našla som, zdá sa mi...
