Aj keď Veľký bariérový útes nazývame útesom, nie je to útes súvislý. Je to vlastne sieť útesov, ktorá sa tiehne viac jako 2000 kilometrov pozdĺž severovýchodného pobrežia Austrálie, od ostrovov Lady Elliot po pobrežie Južného Queenslandu až k zálivu medzi Papuou – Novou Guineou.
Vznik a charakteristické znaky
Vznik Veľkého bariérového útesu začal asi před 18 miliónmi rokov. V súčastnej fáze rastu útesu, ktorá zahŕňa asi 8000 rokov, sa na starých základoch vytvorili ďalšie nové vrstvy.Útes sa nachádza v rôznej vzdialenosti od pobrežia – od 15 do 200 km a rozprestiera sa na ploche 230 000 km. Hlavná časť obsahuje 2 100 jednotlivých útesov a asi 540 kruhovitých ostrovov.Vonkajší, náveterný okraj padá veľmi prudko do hĺbky 1 525 m a viac.Bariérový útes nie je vždy súvislý, ale tvorí len prelomené série rovnobežných chrbtov.Na vonkajšom okraji je priamo pod hladinou množstva korálov, ktoré výtvarajú obrovské kolónie a vežovité útvary. Rastom korálov sa tak náveterný okraj útesu rozširuje a vzniká strmá koralová stena, ktorá postupne klesá do útesového svahu až po zónu aktívneho rastu.V strednej časti ležia útesy ďaleko od seba, ale na severnom a južnom okraji sú naopak veľmi blízko při sebe.V severnej oblasti, kde rastú mangrovníky, je veľa mangrovových bažín. Medzi Veľkým bariérovým útesom a pobrežím sa nachádza lagúna. Táto plytčina spravidla nie je hlbšia než sto metrov a chráni útes bahnitým ústím.Na strane mora prudko padá skala útesu do mora, až do hĺbky tisíc metrov. V týchto miestách je rast koralov najsilnejší. Súčastne však práve tu dochádza aj k najväčším stratám, pretože vlny a vietor koraly neustále odlamujú. Väčšina strateného materiálu sa ale vracia a vytvára „ nové skaly „.
Vznik koralového útesu
Koralové útesy sú vlastne živé skaly. Vznikajú z tisícov pŕhlivcov, polypov.Tie okolo seba vytvárajú vúpenité schránky, ktoré ich chránia před ostatnými živočíchmi. Mladý útvar nemá pevné útvary.Jeho nožný disk začne vylučovať pevné podložky z uhličitanu vápenatého. Na tejto ploške sa postupne vytvárajú lúčovite usporiadané priehradky.Útes sa každoročne zväčšuje a rastie zvnútra aj z vonku, pretože polypy sa neustále rozmnožujú a vytvárajú nové jedince.Každý polyp je živým tkanivom spojený so svojím susedom, čo prispieva k ich vzájomnej.Vápenité červené riasy, ktoré vyzerajú jako červené vychlipeniny, sú pre útes dôležitými putami. Produkujú vápnik, ktorý potom spája jednotlivé časti útesu.Ostatné červené riasy, ktoré žijú na okrajoch útesov, produkujú určitý druh „ malty „ , ktorou sú pozliepané sedimenty.Tieto spoločenstvá takto vytvárajú mohutnú štruktúru, koralový útes, ktorá pozostáva len z tenkej vrstvy živých koralov na vápenitej kostre.Každý druh koralov má svoj vlastný tvar, čím vzniká značná rozmanitosť útesov – najrôznejšie kopce, plošiny či vetvičky.
Život zvierat v útese
Väčšina koralov je biela – ide totiž len o kostry koralov s odumretými polypmi. Živé polypy sú vždy svetielkujúce a pestro sfarbené. Koralom príbuzné druhy, Pennantula a Callogorgia, niektoré koraly – vejarovníky a perovníky, rovnako jako hubky a iné živočíchy majú svetielkujúce sfarbenie od červenej, cez žltú až po fialkastú, ružovú a zelenú.Modré a žlté chromisy a ružovo – fialovo sfarbené gambáče kontrastujú s bieločervenými morskými hviezdovkami ( Asteroidea).V októbri 1997 bola časť Veľkého beriérového útesu vyhlásená za morský park. V rou 1980 UNESCO vyhlásilo Veľký bariérový útes za rezerváciu.
Tímová práca rýb – ryby sa v koralovom útese často zdržiavajú spolu a spoločne čakajú aj na výskyt určitých druhov garnátov a gambáčov.Tie totiž očisťujú veľké ryby od parazitov a chorých tkanív.Z tohoto usporiadania profitujú obidve strany: kôrovce a ryby „ čističe „ majú svoj zdroj potravy istý a ich „zákaznici“ zostávajú zdraví.Iným príkladom symbiózy je spolupráca malých hlbinatých hlaváčov a „pištoľníckych rakov“ druhu Alpheus ruber.Pár kôrovcov vyhrábava a udržiava tunel, o ktorý sa delí s párom hlaváčov. Hlaváče, ktoré majú výborný zrak, signalizujú slabo vidiacim kôrovcom každé, aj to najmenšie nebezpečenstvo, švíhajú chvostom proti tykadlám.
V útese žije množstvo rôznych druhov zvierat, od drobných medúz až po obrovské korytnačky tu žijú v takom hojnom počte, jako nikde inde na svete.Dobromyseľné dugongy (nazývané morské kravy) pomaly plávajú pomedzi morské riasy, a vtáky, napríjlad volavky, lovia ryby v plytkých vodách útesu.Okrem 400 druhov koralov tu žije 200 druhov rýb (asi desatina všetkých druhov), z toho až 200 na priestore, ktorý nie je väčší jako futbalové ihrisko.Množstvo koralov môže návštevník vidieť bez toho, že by sa potápal: po obidve z vody vystúpia nespočetné koralové kolónie.V útese hrabe a vŕta priamo celá armáda zvierat: medzi inými hubky, červy, mäkkyše a koraložravé mäkkyše.Aj rôzne druhy rýb sa živia koralmi: papagájovce svojimi čelusťami v podobe zobáka odcvakávajú drobné kúsky korálov. Zadnými zubami guľovitého tvaru ich rozomieľajú dovtedy, kým nanarazia na svalovinu polypov.Aj hviezdičke dokážu zožrať veľké množstvo koralov.Vychlípia svoj žalúdok a pomocou silných tráviacich šťiav ochromia polypy.Potom nasajú ich rozložené tkanivo, akúsi „koralovú polievku“ a presuvajú sa na druhé miesto.Následkom pažravosti hviezdice je biela škvrna na vápenitej kostre koralu, ktorá je popri normálnom sfarbení živej kolónie nápadná.
