Spôsob života- veľryba čierna sa zdržiava hlavne v nehlbokých pobrežných vodách. Žije v menších rodinných skupinkách pozostávajúcich asi zo šiestich zvierat. V období rozmnožovania sa však tieto stáda spájajú a môžu obsahovať až päťdesiat veľrýb. Zastúpenie zvierat v stadách je premenlivé. Často veľryba opúšťa svoju skupinu a pridá sa k inej, aby sa po niekoľkych dňoch opäť vrátila k pôvodnej. Veľryba čierna nie je vždy len pomalá a lenivá. Často vyskakuje z vody a pod tlakom vydychuje známy gejzír pary a vodnej triešte, ktorý má typický tvar písmena V a dosahuje niekedy výšku až päť metrov. Veľryba zostáva päť až desať minút na hladine, pričom tak asi za minútu vydychne, potom sa na desať až dvadsať minút opäť ponorí pod vodu. Intervaly medzi jednotlivými nádychmi však nie sú pravidelné. Pri potápaní veľryba zdvíha chvostovú plutvu kolmo do výšky a potom ňou nahlas plasne o hladinu. Označuje tak polohu svojim druhom pod vodou.
Veľryba a človek- desiatky rokov bola veľryba čierna najlovenejšou veľrybou, pretože bolo veľmi ľahké uloviť ju. Pohybuje sa totiž veľmi pomaly ( najvyššia rýchlosť, akú je schopná dosiahnúť, je okolo desať kilometrov za hodinu), ďalšou jej prednosťou je, že poskytuje obrovské množstvo tuku a kedysi veľmi žiadaných kostíc. V roku 1936 sa konečne podarilo presadiť zákon na jej ochranu. Vo veľkom ju lovili najmä na južnej pologuli.
Potrava a spôsob obživy- veľryba sa pomaly, rýchlosťou najviac 4 km za hodinu, pohybuje pri hladine a s pootvorenou papuľou naberá vodu. Každých pár minút papuľu zavrie a celý obsah vody s drobnými živočíchmi pritlačí veľkým jazykom o dokonalé sito z dlhých kostíc pri okrajoch podnebia a precedí cez ne vodu von. Chutný obsah, ktorý kosticami neprejde, veľryba potom prehltne. Kostice, ktorými sa kedysi hovorilo "veľryba slonovina", nemajú s kosťami nič spoločné, sú to vlastne rohovinové "fúzy". Veľryba má síce obrovskú papuľu, ale jej pažerák je úzky, takže sa môže živiť len drobnými živočíchmi - tých sa jej však nazbiera v žalúdku až 1200 litrov za deň.
Rozmnožovania- obdobie rozmnožovania týchto veľrýb spadá do skorej jari. Predchádza mu hravé dvorenie, pri ktorom samec šťuchá do samice a trie sa hlavou. Zároveň ju mierne plieska bočnými plutvami a chvostom. Samica je gravidná desať až dvanásť mesiacov a potom privádza na svet jediné mláďa. Vyberá si na to pokojné miesta v plytších, chránených zátokách. Mláďa sa rodí pod vodou, hneď po narodení sa však musí dostať na hladinu, aby sa prvý raz nadýchlo. Matka ho kojí takmer celý rok a ešte dva až tri roky zostáva pri matke, teda až dovtedy, kým nie je znovu gravidná. V čase medzi piatim až desiatym rokom je mladá veľryba schpná rozmnožovania. Na základe pozorovaní veľrýb sa vedci domievajú, že sa samice veľryby čiernej začínaju rozmnožovať v nižšom veku a mláďatá mávajú častejšie.
- veľryby čierne len veľmi zriedka uviaznu na plytčine, aj keď obývajú prevážne plytké vody v blízkosti pobrežia.
- hlava veľryby čiernej je obrovská a tvorí viac ako jednu stvrtinu dĺžky celého tela. Horná čelusť je prehnutá, čím sa líši od vráskavcov. Z nej vyrastajú až 2,4 metra dlhé pružné kostice.
- nosné otvory sa jej premenili na dychacie a posunuli sa na temeno hlavy.
- v južných moriach v okolí Austrálie sa vyskytuje poddruh tejto veľryby, označuje sa ako veľryba južná - Eubalaena glacialis australis.
- na prítomnosť veľryby čiernej pri Cap Cod v severnej Amerike upozor§uje zvonivý zvuk, o ktorom sa kedysi predpokladalo, že je súčasťou ocholokačnému systému veľrýb. Je to vlastne rad vysokofrekvenčných tónov, pomocou ktorých sa veľryby orientujú. V skútočnosti však tento zvláštny zvuk vzniká pri filtrovaní vody cez prehýbajúce sa pružné kostice.
Výskyt: dnes sa táto veľryba vyskytuje pri pobreží Newfoundlandu, Madeiry, Patagónie, juhozápadnej Austrálie, Nového Zelandu, Chile, Aljašky a Aleut.
Ochrana druhu: v minulosti bola veľryba čierna jedným z najviac lovených druhov veľrýb, ale dnes je už zákonom chránená. Aj keď početné stavy začínajú pomaly stúpať, zostáva dnes na celom svete len asi 2000 jedincov, takže je to mimoriadne ohrozený druh.
Dĺžka- dospelé zvieratá 15 - 18 m, mláďatá hneď po narodení 5 - m
Hmotnosť- 50 - 95 tón
Pohlavná dospelosť- v 5 - 10 roku
Obdobie rozmnožovania - skorá jar
Dĺžka gravidity- 10 - 12 mesiacov
Počet mláďat- 1
Správanie- spoločenské, často v malých rodinných skupinkách
Hlas- dunivé, organu podobné tóny, prskavé syčanie a rachotivé zvuky
Potrava- planktón, drobný krill
Dĺžka života- pravdepodobne vyše 30 rokov
Príbuzné druhy- existujú tri poddruhy, ktoré sa navzájom veľmi podobajú Eubalaena glacialis, E. g. japonica a E. g. australis
"Čiapočka" osobitným znakom veľryby čiernej sú bradavičnaté výrastky na hlave. Zvlástny kožný útvar môže byť až desať centimetrov vysooký a nachádzajú sa na ňom rôzne druhy kôrovcov a mäkkýšov. Tieto poduštičky vyrastajú hlavne na brade, spodnej čelusti a pred dýchacími otvormi.
Telo je zvalité a silné, s hladkou kožou a bez chrbtovej plutvy.
RAD- veľryby
ČEĽAĎ- Balaenidae
ROD a DRUH- Eubalaena glacialis
