Spôsob života- vlky ýijú obyčajne v malých svorkách. Ide najčastejšie o svorky, ktoré sú tvorené rodinou, t. j. párom rodičov a mláďatami a nespárenými staršími vĺčatami. Vo svorke vládne prísna hierarchia, alfa samec vedie svorku a jeho partnerka, alfa samica, má skoro rovnocené postavenie. Ďalší jedinci si potom vybojujú svoje postavenie a vytvárajú tak hierarchiu svorky. Pri love, ako aj pri kŕmení mláďat, spolupracujú všetky zvieratá. Výchovou a ochranou mláďat sa vo svorkách zaoberajú aj ostatné samice. V prípade, že matka zahynie, ostatní starší súrodenci mláďatá spravidla usmrtia a zožerú. Samotársky žijúce vlky sú spravidla mladé zvieratá, ktoré opustili svorku a hľadajú si vlastný revír. Keď si vlk nájde revír, označuje ho svojimi značkami - močom a trusom.
Potrava a lov- dospelé karibu aj pižmone sú príliš silné na to, aby ich dokázal skoliť osamelý vlk. Preto vlky vždy lovia vo svorke. V otvorenej tundre býva len málokde také prostredie, ktoré by umožnilo úkryt a nečakaný útok. Preto keď sa svorka vlkov priblíži k pižmoňom, tie už spravidla bývajú pripravené na útok v kruhovom postavení. Pri tomto postavení nie je vlk rovnocenným súperom proti rohom a kopytám pižmoňov, a tak svorka začína "boj nervov" a sústredí sa na narušenie ich kruhového postavenia. Vlky neustále krúžia dokola a tým nútia pižmone meniť pozíciu, aby mali svojho útočníka stále na očiach. Často je táto taktika neúspešná, ale pokiaľ majú vlky šťastie, pižmone stratia nervy a rozbehnú sa. Iba malá chvíľa stačí vlkom na to, aby spozorovali slabé alebo mladé zviera a zaútočili naň. Keď sa vlk zahryzne do svojej koristi, ostatné sa mu ponáhľajú na pomoc a strhnú ju spoločne k zemi. Polárne vlky sa najčastejšie pohybujú vytrvalým poklusom, cvál používajú pri štvaní koristi: konečnou fázou útoku na obeť je skok. Sled stôp je totožný s charakterom sledu stôp ostatných psovitých šeliem.
Životné prostredie- polárnny vlk žije v najmenej pohostinej oblasti Zeme. V apríli vystúpi teplota vzduchu 30°C, ponad ľadovcové polia stále vanie studený vietor s teplotou až mínus 100°C. Zem zostáva, až na niekoľko centimetrov, trvalé zamrznnutá. Len máloktoré cicavce sú schopné prežívať v takýchto podmienkách. Najpočetnejšie sú lumíky a polárne zajace, ale svorka vlkov potrebuje na svoje prežitie príležitostne aj väčšiu korisť. Najvodnejšou korisťou sú pižmone a karibu, tie sa tu však vyskytujú len sporadický. Svorka preto musí pátrať v oblasti v rozlohe 200 kilometrov štvorcových. Predné končatiny vlka majú päťprsté labky. keďže je však palecc vysoko, sú na jeho stope zreteľne viditeľné odtlačky len štyroch prstov. Zadné labky sú len štvorprsté, majú podobný tvar ako predné, sú však viditeľne kratšie a nižšie. Drobné zvieratká sa v zime pri poklese teploty sťahujú na juh za potravou. Vlk ich na tejto ceste nasleduje.
Rozmnožovanie- na jeseň v zime zostáva svorka pohromade, ale po párení v marci opúšťa gravidná samica svorku a vyhľadáva si vlastný brloh. Častokrát si vyhrábava novú noru, ale ak je pôda zamrznutá, musí mláďatá priviesť na svet v starom brlohu. Samice väčšinou využívajú dutiny v skalách. Mláďatá sa rodia slepé a úplne bezmocné. Sú plne závislé na matke. Asi po mesiaci začínajú žrarť mäso. Od tejto chvíle sa na ich výžive podieľa aj svorka. Jej členovia prinášajú v´čatám prehĺtnuté mäso do nory a tam im ho vyvrhujú. Základ svorky tvorí vlčia rodina. Vlky žijú vo svorkách počas celého života a vo svorke sa taktiež vydávajú na lov. Ak spoločne prenásledujú zver v snehu, striedajú sa jednotliví členovia svorky vo vedení. Prešľapovaním snehu sa totiž vedúce zviera unaví, a tým postup svorky spomaľuje.
- vlky bývajú častokrát úspešné iba v desiatich percentách svojich pokusov o útok
- zostávajú tak často aj niekoľko dni bez potravy, potom však dokážu zožrať až 10 kg naraz
- v Arktíde je potravy tak málo, že sa musí využiť úplne všetko, preto vlk zožerie zajaca polárného aj s kožou, chlpmi, tukom a kosťami
- vo vlčej svorke slúžia jeden alebo dva mladé vlky ako opatrovateľky a hrajú sa s mláďatami, kým sa navratí ich matka
- pri vzrušení alebo keď im je teplo, vyplazujú vlky jazyk a rýchlo dýchajú, aby sa ochladili, potné žľazy nemajú výhody, ktoré by odvádzali pot von z tepla, ako je to napríklad u človeka
Výskyt - v celej Arktíde, s výnimkou veľkých súvislých ľadových plôch a ľadových krých.
Ochrana druhu - všetky poddruhy vlka boli v priebehu dejín bez milosti prenásledované. Takémuto osudu sa vyhol iba vlk polárny. Do oblastí, kde sa vyskytuje, sa človek dostal len výnimočne.
- dĺžka: hlava atelo 100 - 150 cm
- výška: v kohútiku 65 - 80 cm
- hmotnosť: samec až 80 kg, samica menej
- pohlavná dospelosť: samec v 3 rokoch, samica v 2 rokoch
- obdobie rúje: marec
- dĺžka gravidity: 61 - 63 dní
- počet mláďat: 4 - 5
- správanie: žije vo svorkách s počtom až 30 jedincov, obyčajne však 7 - 10
- hlas: vytie
- potrava: zajac polárny, pižmoň, karibu, lumík
- dĺžka života: asi 7 rokov
- príbuzné druhy: polárny vlk je najsevernejší poddruh vlka dravého - vlk kanadský, vlk európsky a vlk japonský
