Životné prostredie- veľryba sa vyvinuli z pôvodne suchozemských živočíchov, podobne ako mnohé iné cicavce. Pred miliónmi rokov ich do mora priviedla pravdepodobne bohatá potravná ponuka. Tomuto prostrediu sa neskôr prispôsobili aj dokonalou stavbou tela. Vráskavec obrovský sa môže pohybovať prakticky neobmedzene, ale zdržiava sa zvyčajne len niekde. Iba v určitých oblastiach svetových morí sa totiž nachádza dostatočné množstvo planktónu, potrebné na jeho prežitie - je to hlavne v oblasti Arktídy a Antarktídy. Zamŕzanie týchto oblastí počas zimného obdobia núti vráskavca ku každoročnej emigrácií do teplých vôd. V čase keď nie je dostatok planktónu, sa tam potom musí postiť.
Potrava a lov- v Arktíde sa vráskavec obrovský živí výhradne planktónom, ktorý označujeme termínom kril. Tvoria ho väčšie druhy planktónnych kôrovcov a iných bezstavovcov. Keď sa skú,alo zloženie potravy v žalúdku veľryby našlo sa v ňom 452 kg krilu. V arktických vodách si planktón skladá z troch druhov kôrovcov. V ľadovej vode je obsach kyslíkaa oxidu uhličitého vyšší, než vo vode len mierne chladnej. Preto je tam tak veľa organizmov a život taký pestrý. Vráskavec dokáže aj napriek svojim rozmerom rýchlo plávať, môže dosiahnúť až rýchlosť 10 až 15 uzlov. Potravu získava predovšetkým pri potápaní. Pod vodou vydrží až dve hodiny a môže sa potopiť do hĺbky 500 metrov. Pri vynáraní sa na hladinu rozráža celé mračná planktónu a naberá ich plnými hltmi. Papuľu dopoly zavrie, pričom pomedzi kostice vytláča vodu von a týmto spôsobom zadržiava výživný planktón v dutine a štrbinami medzi rohovinovými fúzami kostíc. Veľryby patria medzi cicavce. Aj pri love vo veľkej hĺbke musia dýchať vzduch, a preto sa vynárajú na hladinu. Vydýchaný vzduch vytvára tzv. výdychvú fontánu, ktorá môže dosahovať výšku až 6 metrov.
Rozmnožovanie- vráskavce obrovské plávajú vždy v skupinách dvoch až štyroch jedincov. Počas lovu a v období rozmnožovania sa zoskupujú aj do väčších skupín. K páreniu dochádza v teplých vodách trópov. Tu sa aj rodia mláďatá. Gravidita samice trvá približne 340 až 360 dní a novonarodené mláďatá, ktoré sú absolútne najväčšími novorodencami v živočíšnej ríši, merajú obyčajne 6 až 8 metrov a vážia dve až tri tóny. Pretože po narodení majú len veľmi tenkú izolačnú tukovú vrstvu, v studených vodách by neprežili. Ako morský cicavec cicia nláďa mlieko vo vode. Pije denne viac ako 600 litrov, a to až do veku siedmich mesiacov. Vtedy už väčšinou meria 15 metrov a vytvárajú sa mu v ústach kostice, takže môže samé prijímať potravu.
Veľryba a človek- v čase rozkvetu lovu veľrýb bol vráskavec obrovský, vzhľadom na svoju obrovskú hmotnosť, v centre záujmu veľrybárskeho priemyslu. Telo sa po ulovení porciovalo a upravovalo na ďalšie spracovanie v potravinárskom priemysle. V sezóne 1930 - 31 ulovili antarktickí veľrybáry 30 000 vráskavcov obrovských. Ich počty sa postupne znížovali až na dnešných 2 000 kusov. Ochranu veľrýb, vrátane vráskavca obrovského, v súčastnosti zastrešujú vplyvné medzinárodné organizacie.
- najväčší známy samec meral 31 metrov, samice však bývajú ešte väčšie, najväčšia doložená hmotnosť bola 178 000 kg
- anglickí rybári zazývajú vráskavca obrovského "sírobruchým", pretože v severných vodách je jeho koža pokrytá zelenožltými kremičítymi riasami, ktoré vytvárajú charakteristické sfarbenie
- do korzetov, ktoré kedysi neodmysliteľne patrili do dámského šatníka, sa používali nie kostí veľrýb ale ich kostice
Výskyt- nesúvisle sa vyskytuje na celej zemeguli, najviac v arktických a antarktických vodách.
Ochrana druhu- od roku 1986 je komerčný lov veľrýb výrazne obmedzený, a tak sa už objavujú prvé známky úspešného množenia vráskavca obrovského. Bude však potrebné ešte nejmenej celé jedno storočie intenzívnej ochrany, kým pominie nebezpečenstvo vyhubenia tohto druhu.
- dĺžka: samce 25 m a samice až 30 m
- hmotnosť: 80 000 až 130 000 kg
- pohlavná dospelosť: samce dospievajú po dosiahnutí dĺžky 22,5 m a samice 23 m
- obdobie rozmnožovania: párenie nikdy nebolo pozorované, väčšina samíc býva gravidná každý tretí rok
- dĺžka gravidity: 11 - 12 nesiacov
počet mláďat: 1
- hlas: plačlivé zvuky s nízkou frenkvenciou cca 20 Hz, pri hľadaní potravy vydáva ultrazvuky, t. j. prenikavé pískanie a pípanie
- potrava: planktón
- dĺžka života: 80 rokov
- príbuzné druhy: japonskí veľrybári opísujú v južnom Indickom oceáne menší poddruh B. m. brevicauda
Rad: veľryby
Čeľaď: vráskavcovité
Rod a Druh: Balaenoptera musculus
