Tak to bolo aj na tej poslednej "štácii", v redakcii SME-čka. Veľa krát som mal iný názor ako šéfredaktor, ale nikdy sa nestalo, že by mi môj pohľad bránil prostredníctvom vedeoreportáží ponúkať verejnosti. Píšem to preto, že v našich končinách to nie je samozrejmé...Matúš ďakujem. Prečo som sa stal teda blogerom, prečo som opustil prácu, ktorú som mal rád a "vstúpil" do politiky? Dôvod je jednoduchý. Mal som pocit, že treba urobiť aj niečo viac, ako len o neprávostiach písať. Dospel som k rozhodnutiu, že sa pokúsim dostať do inštitúcie, ktorá život na Slovensku ovplyvňuje podstatnou mierou - do NRSR. A keďže som nikdy nechcel byť "straníkom" Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti boli pre mňa priam ideálnou platformou. Dnes ani netuším, ako dopadnú voľby. Neviem, či budeme úspešní alebo nie. Sme v hroznej nevýhode oproti "zabehaným" stranám. Nemáme peniaze, nemáme dosť času pripraviť volebnú kampaň. Máme však jedno, čo týmto stranám chýba - čistý štít a kandidátku zaplnenú mnohými výnimočnými ľuďmi, ktorí sa presadili vo svojich profesiách a po celý život si zachovali morálnu integritu. Povedané po slovensky - nenechali sa kúpiť. A to nie je málo.
Kandidujem ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný spostojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to,či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
Eugen Korda
