Určite ste si všimli, že sa stali marketingovým nástrojom, chronickou mediálnou témou a (aspoň podľa toho, aký obraz o nich vytvárajú práve médiá) explóziou lásky, dobrých skutkov, hojnosti a spolupatričnosti.
Dostali aj mňa! Však aha – aj ja som si ich vybrala ako tému blogu.
Spúšťačom však bolo aj iné, oveľa prekvapujúcejšie zistenie. Podľa údajov Štatistického úradu ešte z roku 2011 žije na Slovensku milión ľudí v takzvaných „domácnostiach jednotlivcov“ a podľa aktuálneho výhľadu Prognostického ústavu ich v roku 2030 bude až 40 percent. To je už slušná masa občanov na to, aby ju konečne zaregistrovali aj obchodníci a bolo by naskutku fajn, ak by to isté urobili aj kreatívci v reklamných agentúrach. Ale súčasne prosím už vopred – žiadne klišé.
Žiť v jednoosobovej domácnosti neznamená pre nás singlistov, že náš sociálny život je nulový. Že si na Vianoce kúpime oblátky v počte kusov dva, k tomu za hrsť orechov, jednu podkovičku kapra a zemiakový šalát spravíme v mise s objemom tri deci. Že si dáme vlastný darček pod stromček a až do Troch kráľov smútime, ako nás nikto nemá rád. Ubezpečujem vás, že všetko je inak!
Spravila som si rešerš medzi mojimi priateľmi singlistami zahŕňajúci mladých, slobodných a bez záväzkov do tridsať rokov, rozvedené mamy s malými deťmi, rozvedených otcov, kamarátky okolo päťdesiatky, ktorým deti už odrástli, aj jedného vdovca - seniora po sedemdesiatke. Ani jeden mi nepotvrdil, že by sa chystal padnúť do depresií a čakať, kedy si na neho niekto spomenie aspoň SMSkou. Nenašla som teda (subjektívne ani objektívne) žiaden dôvod, prečo by nás mali Vianoce psychicky rozhodiť. Našťastie máme väčšinou vytrénovanú schopnosť ignorovať nepodstatné informácie.
Spolupatričnosť s priateľmi či rodinou vnímame po celý rok, cez sviatky nie je intenzívnejšia. „. Ľudí, ktorých považujem za blízkych, mám veľmi rád bez ohľadu na to, ktorý je mesiac. Single nemôže byť osamelý vlk alebo milovať len cez sviatky. Aj keď žijem sám, bez ľudí, ktorí ma majú radi a ktorých mám rád ja, by bol život smutný. Človek musí vedieť, že sú na svete ďalší, ktorým nie je ľahostajný. Inak to nejde,“ vysvetlil mi môj 74-ročný priateľ Karol.
Dovolím si dokonca za nás singlov celkom smelo prehlásiť, že na rozdiel od párovo žijúcich občanov tohto štátu máme fantastickú výhodu – tráviť sviatky presne tak, ako chceme. :-)
