Veď nie je to tak dávno, čo byť bez partnera sa rovnalo spoločenskej pohrome ba priam hanbe. Voľné dievčatá padali do kategórie starých dievok len čo prekročili dvadsaťpäťku a z voľných mladých mužov sa automaticky stávali starí mládenci. Alebo v horšom prípade v modernejšej dobe ich sprevádzala povesť gayov.
Dnes sú voľní ešte aj štyridsiatnici oboch pohlaví a nikomu to žily netrhá. Teda okrem prognostikov, ktorí sa desia demografickej krivky slovenskej spoločnosti a tak trochu aj samotných singlov. Veď ich má ešte pribúdať. Sú to kvalitatívne iní, samostatne hospodáriaci občania – vedia hovoriť o tom, prečo sú veci v ich životoch tak ako sú a mnohí aj o tom, či ich zmeniť chcú alebo nie.
Nuž, človek je tvor párový a chce mať pri sebe niekoho, s kým môže pár tvoriť. A je úplne jedno, či má 18 rokov alebo 81, čo si budeme oči šmirgľovať! Moja empirická skúsenosť hovorí jednoznačne - nestretla som zatiaľ nikoho, kto by chcel byť vyslovene sám, takže životnosť rozhovorov so singlami ohrozená nie je. Práve naopak – bude ich dosť a budú čoraz pestrejšie. Lebo veď postoj ľudí k samote je rôzny.
Zatiaľ som sa stretla s týmito modelmi:
Tých, čo znášajú aktuálnu osamelosť celkom dobre, lebo sú napríklad čerstvo po vytúženom rozvode.
Tých, ktorí rozvodom pre zmenu prišli o milovaného človeka, dosť často si vyčítajú vlastné zlyhanie a neschopnosť udržať si ho a v single stave sa cítia veľmi zraniteľne.
Tých, ktorí latentne hľadajú partnera či partnerku, priebežne si uvedomujú, že čas beží, tá správna osoba furt nikde a na nich už padá ľahká panika alebo depresia (v závislosti od temperamentu), Pripustia ju však len v dôvernom rozhovore nejakej vskutku blízkej duši, lebo veď dnes je trendy byť permanentne v pohode.
Tých, ktorí sú stále voľní, no človeka k sebe do páru hľadajú verejne, v plnom nasadení, naprieč sociálnymi vrstvami aj sociálnymi sieťami. :-)
Áno, aj takí, čo patria pod bod D (chvalabohu) existujú! Aj keď to, predstavte si, vôbec nemajú ľahké.
Ondrej Pastirik prešiel kusisko sveta, okoštoval exotický život, o akom sa väčšine slovenskej populácie ani nesnívalo, je vzdelaný, rozhľadený, vtipný a s obrovskou dávkou pokory, no jeho „projekt Chcem sa ženiť“ je mnohým z jeho okolia na smiech. Čudné, nie? Veď presne vie, čo chce a aj to robí. A našťastie je mu jedno, čo si o tom myslia iní. :-)
Z čoho vyplýva hneď niekoľko ponaučení aj pre ďalších singlov, ktorí chcú svoj stav zmeniť:
Pomenujte problém, ktorý chcete vyriešiť.
Hľadajte riešenia, nájdite ich a uveďte do praxe
Nehrajte pred svetom, že je všetko v poriadku, keď všetko v poriadku nie je. Je to strašne vyčerpávajúce.
A hlavne – neklamte samých seba, Aj to je nesmierne neefektívne a zbytočné, hlavne ak máte do činenia s inteligentným človekom.
