Môj vodný krst, Mirjana, Šaštín a rómska osada
Viacero ľudí, aj cirkvi ma odmietlo dať pokrstiť hoci som bola svätá od malička. A dokonca slabo kážu to čo je podstatné. Buď to nevedia, nerozumejú alebo sa im to ťažko káže v hriešnom svete. Trošku sa na to hnevám, ale ešte že som mala takú dobrú prababku, na ktorú sa nemám za čo hnevať, práve naopak. Tá mi vysvetlila čo mohla sväto a aj iní, ktorí sa mi zdajú slabí, hoci boli silní pre niektorých iných ľudí. Prababička, babena, mi už v materskej skôlke hovorila, že sa mám dať pokrstiť v katolíckom kostole a babička z inej strany to odmietla a pre mňa slabo kázala evanielium, hoci kázala najsilnejšie a najviac koho poznám okrem prababky z druhej strany. Potom odmietli iní, naopak to zaiste posúdili ako hocičo iné.
A tak som mala sen, že si mám zobrať fotoaparát a ďalší, že sa nemám dať pokrstiť vo vani. A majúc veľa darov Svätého Ducha a vidiac otvorené nebesia v minulosti, som sa snažila dať sa už pokrstiť a nebola to moja prvá snaha, avšak bezúspešne. Tak som išla zázrakom k jedným známym čo kedysi pôsobili u nás a povedali mi niektoré podstatné inak ako iní. A tak som sa k nim vybrala a zázrakom našla telefónne číslo. Myslím si, že bol piatok. A niekedy cez víkend som k nim išla alebo v piatok, sobotu a som tam minimálne raz prespala. Zavolala som im asi po siedmych rokoch alebo po koľkých a vybrala som sa na Záhorie.
Možno myslím, že možno v sobotu alebo nedeľu z autobusovej stanice Mlynské Nivy na Záhorie, do jednej dedinky, kde ma čakali manžel mojej kamarátky a detičky. Niečo som aj zobrala do daru. Išla som na neznáme miesto a to je zvláštne. A tak sme sa rozprávali rôzne duchovné veci a v neďeľu 18.3.2001 sme prišli v reči na krst a ja že by som sa mohla dať pokrstiť. Fotoaparát som mala na pokyn zo sna so sebou a pokyn nekrstiť sa vo vani. Brat mi prečítal pasáže z Biblie o krste a vysvetlil krsty aké druhy sú či v meno Pána Ježiša Krista alebo v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a ja som si vybrala. Prečítal mi všetkých šesť veršov a tak.
A tak sme išli na bicykloch s deťmi, neďaleko Borského Mikuláša k nejakému jazeru. Kamarátka mi požičala zelené šaty. Oni, ktorí niekdy nie sú hodní krstu majú biele a ja, ktorá som hodná zelené. A to ma napadlo, tento paradox. A ja som tak spokojná, ja bielu farbu zamaľujem a aj pre iné, ja som taká, ani svadobné nechcem biele, ale iné, červené, modré. A to sa nosí veru a aj také mám prichystané. A dúfam, že o svadbe raz písať budem! A to je tiež paradox o farbe šiat, hoci prababka babena hovorievala, že zelené sú pre tých, čo sexujú pred svadbou. A modré sú podľa mňa mariánske. Krst je vlastne niečo ako svadba. Krista ste obliekli je napísané.
Brat povedal: Toto je deň, ktorý dal nám Pán atď. A tak som sa dala pokrstiť a mi vysvetľoval aj tam ako sa rôzne krstí. V nedeľu 18.3.2001, keď myslím, že buď to kvitlo, možno tam prvé včielky boli alebo neboli, niečo kvitlo a svietilo na niake vetvičky rozkvitnuté niečo slnko. Bolo krásne a ísť do vody v marci je môj rekord, hoci tento rok som išla v máji. A zotrvať tam tak krátko a krstiť bolo v poriadku. Po krste som dostala radosť a zostúpilo na mňa viac Ducha Svätého ako sme išli na bicykloch naspäť.
Keď sme prišli k mojej priateľke, chystala nedeľný obed a hovorila mi, že má narodeniny a ja som začala od dojatia plakať, nevidela som ju myslím sedem rokov. A tak sme sa najedli a oslávili jej narodeniny a nielen môj krst.
Po obede prišiel jeden človek a začal vyznávať svoje hriechy, veľmi sa vyznával a hovoril, aký je hriešnik, že pijáva a že vidí démonov. A ja som na neho vzkladala ruky a on sa vyznával z hriechov. Tu telefonovali Rómovia, že nemôžu udržať nejaké dievča, že bola u veštice a že sa hádže pod autá a že ju nevedia chlapi udržať, takú mala silu. A tak sme išli do rómskej osady a vyháňali sme démonov a kázali evanielium, ja svojich Galaťanov 5:19-21 a iné a zisťovali jej stav a dávali otázky ako na tom je, aspoň odpovedala, ale ako to posúdiť hm. A tak prišli policajti a odviezli ju do neďalekých Veľkých Levár na psychiatriu. A my sme odchádzali a veľmi veľa rómov bolo zhromaždených vonku a tak som prvý krát bola v rómskej osade. A ako sme odchádzali, naplnil ma Sv. Duch a ja som povedala, vráťme sa, povedzme im evanielium. A tak sme išli a ja som im povedala základné evanielium, čo sa stalo, prečo, že sa majú za ňu modliť, nehrešievať a prečo nehrešievať, mojich Gal 5:19-21 a čo to znamená, že Ježiš je Pán. A môžem povedať, že tá navšteva u nich bola pekná a je pekné, ako sa majú radi, že všetci držia po pokope a že ich to dievča zaujíma jej pomôcť a že si môžu a vedia pomôcť a byť súdržní v pomoci. To bolo pekné a bolo u nich pekne. Mne sa tam páčilo. Určite mali lásku a takú súdržnosť, že spolu vedeli si pomôcť v tomto probléme omnoho viac ako iní ľudia, lebo sú si na pomoci viacerí a majú záujem o seba.
A ja som spala ešte do pondelka u tejto priateľky a išla som do práce v pondelok odtiaľ. Potom som sa dozvedela, že všetci rómovia išli na druhý deň do kostola.
A čo som zistila neskôr, že som bola krstená neďaleko Šaštína, kde je národná bazilika Sedembolestnej Panny Márie, chodiac medzi veľmi veľa kresťanmi, ľuďmi, školami, ktorí o nej nehovorili dostatočne, aby som o tejto bazilike vedela. Znova slabo, prípadne nekážuc evanjelium. Zistila som, že sa narodila a má vyročné zjavenia Mirjana Soldo z Medjugorje, tiež 18.3., a presne v tento deň postavili rozhľadňu nad Modrou, oni vidia i ja vidím, v presný deň môjho krstu ju začali stavať 18.3.2001. A tak mali narodeniny obe aj priateľka, manželka toho čo ma krstil a aj Mirjana a ja som to nevedela a ešte aj rozhľadňa sa začala rodiť. A 18.3.2010 sa mi začala permanenente s posolstvami zjavovať Panna Mária. A zjavovala sa mi ojedinele alebo aj bez posolstiev predtým. Asi o rok na to, som sa za touto priateľkou vybrala do Bratislavy, kde potom bývala a prišla som k nej a ona mi hovorila, že má narodeniny, že je prvé výročie môjho krstu a ja som na to zabudla a dala som jej Nový zákon na pamiatku a takto som k nej trafila v deň svojho vlastného krstu a nevedela som, že je znova 18.3.. A tak dnes na tento deň zabudnúť nemôžem, lebo mám výročné zjavenia Panny Márie v tento deň.
A tu vidíte, prečo potreboval Ježiš Jána Krstiteľa, nielen preto, že sa ešte nekrstilo, ale aj preto, že jeho by nepokrstil niekto, na kom sa prejavujú démoni. Ján Krstiteľ bol dostatočne pomazaný, aby sa na ňom neprejavovala závisť a iné praktiky a preto krstil a pokrstil Ježiša Krista. Katechizmus uznáva aj tento krst a aj iné krsty, skontrolujte katechizmus.sk, preto sa asi aj bežne krstí pri mariánskych zjaveniach. Katechizmus totiť musí vychádzať z Biblie ako každý náboženský systém a náboženské právo, aj kanonické. A ja som bola mýlená ľuďmi a hľadala som a zisťovala a overovala cez dary všetky výklady a čo prečo a ako vzniklo a tak. A existujú rôzne veci, napríklad vo filme o Pompejách sa krstilo ako katolícky krst, lebo nemali dostatok vody, takže aj ten je správny, ale uznáva sa aj tento krst a dospelým kresťanom ako hovorí katechizmus. Napriek dezinformáciám, s ktorými sa všetci stretávame a názorom iných som sa dopátrala k pravdám a dočítala a mala som pravdy zjavené a overené cez dary, ktoré sú zhodné s katolíckou teológiou, ale niekedy zle interpretované zlými ľuďmi tak, že nie je dobré si ich ani vypočuť. Hoci poznám aj iné veci z apokrýf a praxe, ale dnes stačí táto tradícia rozšírená takto v podobe biblického či katolíckeho vodného krstu, ktorý je určite svätý a potvrdený praxou, že sa na takých deťoch menej prejavujú démoni ako keby pokrstené neboli. Avšak na Ježišovi sa neprejavovali žiadni. A ja som išla po jeho stopách.
