Raz udrie a udrie znovu

Láska. Idem z práce, premýšľam nad tým, čo sa dnes stalo. Je mi ťažko. Som taká naivná, verím, že sú len dobrí ľudia, facky, bitky a ponižovanie vidím len v novinách alebo TV. Stále som otrasená.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Ako každý pracovný deň, tak i tento, dnes to je ráno, prichádzam do práce, kde sa postupne stretávame s kolegyňami. Raňajkujeme a rozprávame sa.... Deň ako každý iný. 

Martina, mladá 27 ročná milá žena. Poznáme sa cez 6 mesiacov a to vďaka práci. Máme spoločnú cestu domov. Tak ako i včera, keď ju mal jej "milovaný" čakať po práci, ale nečakal. "Poď so mnou na bus", hovorím Martine. Nasadáme do autobusu. Autobus prešiel pár metrov a Martina si všimla zaparkované auto jej priateľa. "Zavolaj mu", alebo lepšie mi napadlo, "Prečo ti nevolá, kde si? Keď ťa mal čakať pred prácou a je na parkovisku, aspoň nech vieš", hovorím. "Nie, Evi, viem, že sa nahneváš ale na najbližšej zástavke vystúpim a idem za ním." Pýtam sa jej znovu: "Ty máš telefón a aj on, prečo mu nezavoláš?" Odpovede som sa nedočkala. A jediné, čoho som sa dočkala bolo, že skutočne na najbližšej zástavke vystúpila. "Nenahnevám sa, je mi to jedno, tvoj život, len mi to príde dosť divné, pa maj sa", lúčim sa s Martinou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vrátim sa k tomu nášmu pracovnému bežnému ránu, ktoré bežne dnes vôbec nebolo.Martina prišla, s plačom a čerstvou ranou na tvári pri oku. 

"Priateľ ma zbil", hovorí. Vyskočila som zo stoličky a ako obarená sa nezmohla na nič len sa spýtať: " Kvôli včerajšku????".

Martina bola mimo, ja tiež a ani neviem, či som sa odpovede dočkala. Z práce samozrejme odišla na pohotovosť. 

Rekapitulovali sme si s babami v práci celé obdobie, čo spolu pracujeme a čo o nej vieme, či nevieme. Myšlienky nevyslovené v každej z nás sa dnešným dňom dostávali na povrch. Bije ju? Nebije ju? Čo majú za vzťah? Čo sa to medzi nimi deje? Denno denne "naspeedovaná" Martina, ako sme zvykli hovoriť, dnes prišla a bola z nej obeť. Nechápali sme a do tejto chvíle sa nevieme s tým zmieriť, že sa to muselo stať. Na druhú stranu, sme šťastné, že to nedopadlo horšie.

SkryťVypnúť reklamu

Martina žije so svojim priateľom (nazvem ho Peter) u jeho rodičov. Sú spolu 9 rokov. Ona má 27.

Ona nikdy o nikom nehovorila v zlom, vždy milá a bezkonfliktná. 

Každý deň po práci za ním utekala, ak on pracoval dlhšie. Ak nepracoval, prišiel po ňu do práce. Milión súvislosti po tomto dni nachádzam. Pýtala som sa jej veľa krát na rovinu, neodpovedala. Ja som neriešila.

Dnes si vyčítam aj moju nevinnú a akože vtipnú otázku, keď som videla na jej rukách modriny. "Marti, čo nebodaj ťa chlap bije, keď si celá modrina". Martina sa smiala a s úsmevom odpovedala, že by len skúsil. Hmmm, keby som tak vedela.

SkryťVypnúť reklamu

Vyčítala som si aj včerajší deň, keď bola nervózna, že ide so mnou autobusom domov. Zároveň si vravím, že sa treba zoprieť.

Ak sa niekedy posťažovala, nikdy nepovedala o čo vlastne v skutočnosti ide. Nevedela ho opustiť, ale dôvod z jej strany? Finančné záväzky voči jeden druhému.

Neviem, som veľmi smutná, nikdy som sa s tým nestretla takto v blízkosti. Martinu mám rada, a to ju poznám len pol roka. Prosím, ak máte niekto podobné skúsenosti, ako rodinný príslušník, priateľ, či obeť, napíšte mi, čo podľa vás je najlepšie urobiť. Ak má cenu niečo robiť, kedže je to jej život a musí ona sama chcieť, a samozrejme nájsť v sebe silu. 

SkryťVypnúť reklamu

Celý deň sme tŕpli v práci, či sa priateľ neukáže, kedže sme Martinu poslali k jej mame domov. Doteraz si nie sme isté, či tam aj skutočne bola. 

"Prepáč, milujem ťa, už to nikdy nespravím, vráť sa, ty si ma vyprovokovala, ....." , čo všetko si bude musieť vypočuť od neho. Čo bude zajtra? Ťažko sa mi dnes bude zaspávať....

Eva Beňová

Eva Beňová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Keď sa pozriem do zrkadla vidím mladú sviežu ženu, ktorá má to šťastie na úžasných priateľov a rodinu. Som Emocionálne založená, akceptujem dnešný systém ale občas si ulietávam vo svojom svete. V 19 tich rokoch moje kroky smerovali do milovanej Prahy, kde som umocnila svoju lásku k písaniu, vyjadrovaniu emócii a názorov na papier a neskôr sme s priateľmi založili webovú stránku, kde som mala priestor písať v Kategóriách ako Umenie, Životné príbehy ( živých aj mŕtvych), a viedla som rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Denne ma ale napadajú rôzne myšlienky, rada fotím, a chcem sa zdôveriť v to, čo zažívam. Od veselé stretnutia s neznámymi osobami v MHD či v práci, po zle skúsenosti v obchode a pod. a samozrejme aj o také tie "babské" záležitosti. So mnou sa veru nikto nenudí. Prajem krásne spoznávanie, nielen mňa. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu