V pondelok som odchádzala z domu - šla som na privát, učiť sa na dnešné (piatkové) štátnice...
Súrodenci boli v škole, otec v práci, doma bola len mamina.
Blížil sa čas môjho odchodu, a ona práve odišla na záhradku.
Nestíhala som... O pár minút mi mal ísť bus.
Preto som len od bránky zakričala na maminu pozdrav, na ktorý mi ona s úsmevom odpovedala...
Stojím na zastávke a autobus už prichádza.
Ktosi na mňa kričí...
MAMINA.
Beží ku mne a podáva mi... JAHODU - prvú z tých, čo sa tento rok urodili v našej záhrade...
Ešte pusa a ubezpečenie: "Ty to zvládneš..." ... potom už musím ísť...
Z busu ešte poslednýkrát zakývam. Potom si sadnem a oči mi akosi zvlhnú... V ruke držím darček od mamy... Nie však iba obyčajnú jahodu - ale kus lásky... a dôvery...
Mami, je to za mnou... Dnes mám pre teba darček ja. Červený diplom... iba pre teba... ako prejav mojej lásky a vďaky... Za to, že si...
Ľúbim ťa...
