Myslím, že predsavzatia, o ktorých vieme, že sa len ťažko plnia a vyžadujú veľkú mieru úsilia, nie sú dobrými predsavzatiami. Skôr demotivujú, ako motivujú... Pretože len málokomu sa podarí ich doviesť až do úspešného konca.
Ale - čo tak úplne jednoduché predsavzatie? Napr.:
- darovať úsmev,
- tráviť viac času s rodinou,
- každý deň sa snažiť niekoho potešiť - či už návštevou, ochotou počúvať, pomôcť...,
- vyčleniť viac času osobným stretnutiam a obmedziť čas stretnutí virtuálnych,
- ...
Jednoducho: NIČ ZVLÁŠTNE... a predsa DOSŤ.
Nádherne to vyjadril Bruno Ferrero:
Pane, pomáhaj mi byť priateľom každého...
Priateľom,
- ktorého neunaví čakanie,
- ktorý dobrotivo prijíma,
- ktorý rozdáva s láskou,
- ktorého nevyčerpáva počúvanie,
- ktorý ďakuje s radosťou.
Priateľom,
- ktorého možno nájsť vždy, keď ho niekto potrebuje,
- na ktorého sa ožno vždy obrátiť, keď si to niekto bude priať.
Tým, kto vie ponúknuť priateľstvo, v ktorom si možno oddýchnuť,
ktoré vyžaruje pokoj radosti,
tvoj pokoj, Pane.
Daj, aby som bol pripravený prijímať najmä slabých a bezbranných.
A tak, aj keď nebudem robiť nič zvláštne,
budem môcť pomáhať druhým,
aby ťa, Pane nežnosti,
cítili celkom blízko...
(B. Ferrero: Vôňa ruže, s. 26)
Nech nám to vyjde... Stačí naozaj LEN TROŠKU ÚSILIA... :)
Krásny a pokojný nový rok všetkým!
