Mala som za úlohu pozorovať činnosť pedagógov a vychovávateľov. Preto som hneď ráno vstúpila spolu s p. učiteľkou do triedy najmladších žiakov, s ktorými som mala prežiť prvú hodinu - čítanie.
Po našom vstupe všetci stíchli a zvedavo si ma obzerali. A ja ich tiež :). Ticho som si sadla k učiteľke a s neskrývanou radosťou som obdivovala ich krásu, úprimnosť, nevinnosť... Najviac ma však upútali tmavé oči rómskeho chlapca - ako som sa vzápätí dozvedela, volal sa Kristián (úžasne nádherné meno :)) a bol z detského domova.
Učiteľka nás vzájomne predstavila a hodina mohla začať...
Po úvodných rozhovoroch s deťmi - ako sa majú, ako sa vyspali a pod., prešli k samotnému čítaniu. Všimla som si Kristiána - nespustil zo mňa oči odvtedy, čo som vošla... Nezapájal sa ani do úvodnej debaty... Stále pozeral na mňa - akoby sa mu niečo nezdalo, niečo mu nesedelo...
Všimla si to aj učiteľka... Preto vyzvala Kristiána, aby čítal. Kristián nič. Výzva po druhýkrát... Opäť nič :). Tak sme zisťovali, čo je vo veci... Čo sa mu na mne vlastne (ne)zdá...? :)
Po chvíľke ticha nám to Kristián objasnil štyrmi slovami: "Tá teta... sa... usmieva!"
Kristián - ďakujem! Až vďaka Tebe som si vtedy uvedomila... akú MOC, SILU, aké ČARO má obyčajný ÚSMEV... ako dokáže ohromiť tých, ktorí ho nezažívajú často. Ale verím, že Ty ho už zažívaš denne - ako som sa nedávno dozvedela - v profi rodine... a možno už aj v adoptívnej... Ale v RODINE, nie v detskom domove... A verím tiež, že úsmev a radosť rozdávaš všetkým okolo seba. Tak, ako to viete len vy - deti. Spontánne, úprimne, bez pretvárky...
Usmievajme sa...! Čo najčastejšie. Nevieme totiž, komu tým môžeme skrášliť deň, navrátiť radosť, pokoj, či zmysel života...
Veď nikto nie je taký chudobný, aby nemohol darovať úsmev... ;)
HODNOTA ÚSMEVU
Úsmev nestojí nič a stojí mnoho.
Obohacuje toho, kto ho prijíma a neochudobňuje toho, kto ho daruje.
Trvá iba chvíľu, ale spomienka naň býva niekedy večná.
Nikto nie je taký bohatý, aby sa bez neho obišiel a nikto nie je tak chudobný, aby ho nemohol darovať.
Úsmev vytvára v domove šťastie, v starostiach je oporou
a je citlivým znamením priateľstva.
V únave prináša odpočinok, v znechutení vracia odvahu,
v zármutku je potešením a pre každú bolesť prirodzeným liekom.
Je dobré, že si ho nemožno kúpiť, ani ho ukradnúť,
pretože má hodnotu okamihu, kedy je darovaný.
... keby si stretol niekoho, kto by nemal pre teba úsmev, i keď naň čakáš, buď tak veľkodušný a oblaž ho svojim úsmevom Ty, pretože nikto nepotrebuje úsmev tak ako ten, kto ho nemá pre druhých.
(prevzaté z: http://www.duchovnapremena.sk/citaty/c3.php)
