Parafrázujem:
To, že muži chodia do krčmy a namiesto toho, aby trávili čas so svojou rodinou, trávia ho pri poháriku v krčme, nie je zlyhaním muža. Môžu za to ich manželky, pretože im doma neposkytujú podnetné prostredie. Neustále im len vyčítajú, že sú neschopní, že nič nedokážu, a preto si muži hľadajú miesto, ktoré je pre nich príjemnejšie...
Jasné, typickí muži! Prijať zodpovednosť za svoje činy na seba? A načo? Veď na to sú tu iní...
Vlastne tomu tak bolo už na počiatku...
Poznáte príbeh z rajskej záhrady? Keď Adam s Evou porušili Božie prikázanie a jedli zo stromu poznania dobra a zla? Veľmi zaujímavé zistenie z príkladu tejto situácie uviedol známy rečník a profesor teológie Dr. Scott Hahn vo svojej knihe Bože, buď milostivý.
Dovolím si kúsok citovať:
Boh sa pýta: "Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?" (Gn 3, 11).
Adam neváha zvaliť vinu na svoju ženu. "Žena, ktorú si mi dal a spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som" (Gn 3, 12).
A ďalej Dr. Scott Hahn píše:
Adam namiesto toho, aby prevzal zodpovednosť za svoj skutok, najprv obviní svoju pomocníčku a potom samého Boha: "Žena, ktorú si mi TY dal, dala mi zo stromu!"
Muži sú zvláštne stvorenia. Na jednej strane chcú nás - ženy silou-mocou chrániť. Chcú byť našimi ochrancami, rytiermi, bojovníkmi... A na druhej strane nás neváhajú nechať v ťažkej situácii samé... (Česť výnimkám. :))
No ale - nechajme to tak... Na záver už iba jeden citátik:
"Muži nikdy nepochopia ženy a ženy nikdy nepochopia mužov. A to je vec, ktorú muži a ženy nikdy nepochopia." (A. a B. Pease)
