Mravenisko pod kmeňom starého smreka. Milióny čiernych mravcov bežia bez prestania, dokonale zorganizované: Oddelenie prenosu ihličia a listov, Oddelenie vyhľadávania semien a lariev, Oddelenie kŕmenia mláďat...
Jedného dňa sa mravec číslo 49 783 511 zastavil. Zadychčane sa oprel o dlhé ihličie, ktoré niesol a zdvihol zrak. Zdalo sa mu, že omdlie... Zvyknutý vláčiť steblá trávy, kamienky a chrobáky, jeho zrak sa zrazu vpíjal do šírošírej modrej oblohy a srdce mu kypelo úžasom nad obrovským kmeňom, usporiadanými konármi a smaragdovou zeleňou...
„Číslo 49 783 511!“ – zavrešťal vedúci oddelenia – „ostatní makajú, a ty sa ulievaš! Za trest ti udeľujem štvrťhodinu nadčasu!“
Večer mravec č. 49 783 511 odrábal „nadčas“. Ale potom, keď ostatní zaliezli do dier, zostal vonku a objavil hviezdy. Úžas! Celú noc mal oči plné svetla.
Odvtedy nadčasov pribúdalo, ale mravec si nerobil starosti. Naopak – všetkým rozprával: „Zdvihnite zrak! Nad nami je niečo úžasné... Nemôžeme len vláčiť larvy a semienka. Nikdy ste sa nepozreli ani len na smrek!“
Ostatné mravce sa mu vysmievali: „Ty len hľadíš a hľadíš, ale kto nám urobí zásoby? Kto opraví dom, keď nám ho dážď poškodí?“
Mravec č. 49 783 511 pracoval, usiloval sa, zveľaďoval mravenisko... Ale aj tak šomrali: „Keby hľadieť do neba niečomu slúžilo, musel by si byť lepší než my, lenže aj ty si taký istý ako my! Hviezdy nie sú k ničomu...“
Každý máme povinnosti, ktoré musíme splniť... Ale nebuďme nimi zaťažení až príliš! Veď povinnosti počkajú a vždy budú, ale čaro prítomného okamihu sa už nemusí zopakovať...
Zastavme sa nachvíľu a vnímajme: pestré farby jesene, opadané lístie šuštiace pod našimi nohami, spev vtákov, nádherné hviezdne nebo, či úsmev človeka, ktorý práve prechádza okolo nás... a v tomto všetkom počúvajme HLAS MILUJÚCEHO BOHA, ktorý nám aj dnes hovorí: „Vidíš? Toto všetko som stvoril pre Teba... preto, že Ťa milujem a milujem Ťa bezhranične...“
Minulosť už nezmeníme, budúcnosť nemáme istú, ale prítomnosť – tú žijeme, tú nám nik nevezme... Tak ŽIME! – skutočne a naplno, tu a TERAZ! Veď nevieme, či tieto chvíle, ktoré práve prežívame, nie sú našimi poslednými na tejto Zemi...
