Verili by ste, že existuje aplikácia do mobilu, ktorej úlohou je zistiť, či sme hladní? Presnejšie - aplikácia má pomôcť určiť stupeň hladu. Je vôbec možné, že ktosi takú pomôcku potrebuje? Ale ruku na srdce - nestáva sa nám, že jeme aj v situácii, keď vôbec hlad necítime? Koľkokrát počas dňa si dáme čosi do úst aj bez pocitu hladu?
Hlad je jeden z najstarších inštinktov umožňujúci prežiť. Náš praveký predok cítil hlad takmer stále. Hlad ho svojou intenzitou poháňal hľadať potravu a loviť. Obvykle sa najedol len toľko, aby prežil. Často sa nenajedol ani toľko. Dnes nám určite nehrozí smrť hladom. Potrava je ľahko dostupná a na ceste za ňou takmer nemáme prekážok - veď z pohovky do chladničky je len pár krokov a na ceste z kancelárie do bufetu použijeme výťah. Na čo je dnes ešte dobrý pocit hladu, ak ho nepotrebujeme výhradne na prežitie? Skutočne nepotrebujeme?
Aj Vy poznáte momenty, keď si pridávate na tanier „dupľu“ po kompletnom obede, alebo neviete zabrzdiť tzv. zobkanie? Určite si spomeniete na balíček čipsov (orieškov, tyčiniek) otvorený len preto, že ste mali na „niečo chuť.“ Ležal vedľa monitora a šťastná ruka znova a znova v balíčku nahmatala pochúťku. Dialo sa to akoby mimo Vašej kontroly. Ani ste si nevšimli, kedy sa čipsy stratili v ústach a jedli ste aj bez pocitu hladu. V takých situáciách obvykle neuvažujete, či ide o skutočný hlad alebo len „chuť na čosi“ - dobré, sladké, slané, či nové. Chuť na „niečo“ zvykne vypĺňať momenty napätia, nudy, čakania, šťastia, smútku, či starej-známej „depky“. Vtedy obvykle nestačí len jedna maškrta za deň.
Práve v takých dňoch a situáciách môže byť hlad spojencom. Hlad je síce nepríjemný pocit, ale na druhej strane nám chvíľa hladu zintenzívni následný pôžitok z jedla a nasýtenia. Vraj po veľkých sviatkoch bývajú ľudia mrzutejší aj preto, lebo čakajú na poriadny hlad. Hlad nie je nepriateľ, proti ktorému musíme za každú cenu bojovať. Práve naopak - intenzita hladu nám pomáha zistiť, aká je skutočná potreba v danom momente jesť.
Obvykle sa nezaoberáme tým, ako odlíšiť hlad v jeho fyzickej podobe od „chuti na niečo“. Našou reakciou je buď čo najrýchlejšie uspokojiť chuť, alebo naopak, hrdinsky si odopierať akékoľvek jedlo, ak sme práve na diéte. Ani jeden spôsob nepracuje v prospech nášho zdravia. Ak sme boli zvyknutí striedať v stravovaní tieto dva extrémy a chceme to zmeniť, možno aj nám spočiatku pomôžu škály hladu. Tak, ako naše telo potrebuje pravidelný prísun jedla a živín počas dňa, potrebuje aj časové úseky, kedy prijímame len tekutiny. Aj za cenu toho, že budeme pociťovať hlad znesiteľnej intenzity. Ak sme práve v období, keď potrebujeme obnoviť zdravšie návyky po mesiacoch, či rokoch chýb a prehreškov, je dobré vytvoriť si jednoduchý časový plán jedla na deň, v ktorom sú aj prestávky medzi jedlom. Potom stačí len ho dôsledne dodržiavať.
Predstavte si poslednú hodinu pred plánovaným odchodom na obed, keď sa hlad začína hlásiť. Je ťažké v takej chvíli vydržať bez otvorenia poslednej zásuvky, kde sa skrýva čosi „pod zub“. Pomôže nám voda, či teplý čaj. Aj slovenské príslovia vedia hlad rozlišovať, napríklad: „ak si hladný, možno si len smädný“, alebo „hlad môže byť len prezlečený smäd“. Tekutiny pomôžu dodržať plán. Pitie čaju môžeme spojiť s odpútaním pozornosti od jedla. Dajme si záväzok, že do odchodu na obed dokončíme jednu úlohu. Samotné sústredenie sa na prácu odvádza pozornosť od pocitu hladu.
Na začiatku zmeny stravovania stačí dodržať plánované pauzy medzi jedlom bez podľahnutia „chuti na niečo“. Postupne vznikne „poriadok v jedle“, ktorý zvykli dodržiavať aj naše babičky. Pamätáte sa, ako sa kuchyňa po hlavnom jedle upratala a pred ním sa nesmelo maškrtiť? Lebo podľa nich „hlad bol najlepší kuchár.“ Na nový systém si postupne zvykneme. Pocit hladu nebude nepriateľom a „chuť na niečo“ budeme vedieť uspokojiť rozumným spôsobom. Je to len malá zmena v stravovacích návykoch. Môžeme vyskúšať jej účinok bez veľkých predsavzatí, ktorých plnenie zvykneme odsúvať pre nedostatok času. A ešte jednu odmenu dostaneme za dodržanie poriadku v jedle. O pár dní sa zips na nohaviciach, či sukni bude ľahšie zapínať. Ten pocit stojí za trocha disciplíny, čo poviete?
