Aj Vy zvyknete schovávať čokoládu sami pred sebou do bezpečia - na najvyššiu poličku v kuchynskej linke, ba ešte ďalej, úplne dozadu? Pre istotu medzi sebou a čokoládou vybudujete bariéru zo starého mixéra a sady nepotrebných šálok. Zaklincujete to odhodlaním, že čokoláda je len a len pre neočakávané návštevy. Mimochodom - očakávajú neočakávané návštevy ku káve aj pohostenie?
A potom to príde... celkom neočakávane... „Mlsná“ - to je tá strašidelná chuť na sladké! Pred očami nám defilujú sladké pochúťky - od zmrzliny, cez makovník, dobroty v cukrárni, až po... až po čokoládu odloženú pre neočakávané návštevy. A „Mlsná“ je nástojčivý hosť v našej hlave. Kazí nám náladu, nedovolí sústrediť sa v práci, núti jesť všetko, čo je po ruke. A dokonca nás „Mlsná“ donúti odložiť predsavzatie a v jednom momente zlikvidujeme bariéru starých kuchynských pomocníkov na hornej poličke. Medzi nami a čokoládou už nič nestojí! A tých pár slastných sekúnd zaplatíme hodinami výčitiek svedomia. Vieme to, a predsa sa nám to deje... Deje sa nám TO?
Prečo diéty nefungujú, ani tie zaručené, ani „krabičkové“, ani certifikované? Pretože diéty zostavuje niekto iný a z rozhodovania o tom, čo budeme jesť, je vynechaný náš mozog. A náš pán mozog neobľubuje hrať druhé husle! Nedá si určovať, na čom si má pochutiť. Preto jediný spôsob, ako chuť na sladké zvládnuť, je vedome si sladkú chuť dopriať. Zapojiť do sladkého pôžitku aj mozog. Kúsok sladkého si môžeme naplánovať napríklad po obede. Alebo v týždni znížime príjem sladkostí, aby sme mohli v nedeľu ochutnať z domácich koláčikov. Vedome si dopriať znamená tešiť sa aj z malého kúska čokolády ku káve a dopriať si ho bez výčitiek svedomia. Dnes sa tomu dokonca hovorí manažment sladkej chuti. Vedome vychutnávať jedlo znamená venovať jedlu pozornosť. Uvažovali ste o tom, akú funkciu plní obed zjedený pri počítači, keď ani nevnímame jeho chuť a vôňu?
Dožičme nášmu mozgu účasť na dobrom jedle! Nezamestnávajme ho strategickou hrou, či odpovedaním na maily v momente, keď máme na tanieri lákavé dobroty. Náš pán mozog sa nám pomstí. Nedopraje nám pocit sýtosti, bude nás nútiť hľadať, zobkať, ochutnávať, kým on sám nedá pokyn - dosť! Stačí chvíľu vnímať vôňu, tvary a farby jedla a labužnícky sa z neho tešiť. Ako hovorí japonské porekadlo - jeme aj očami...
