Ak by ste sa ma opýtali ešte na jeseň ako čo budeme riešiť v marci 2020, asi by som Vám jednoducho povedala, že my "mäsiari" stále budeme zvádzať boj s africkým morom ošípaných, pasovať sa s nezáujmom o profesiu mäsiar a hľadať riešenia pre zvýšenie našej konkurencieschopnosti. Zrazu je však všetko inak.
V decembri sa objavil nový fenomén, ktorý by vyvrátil všetky moje predpovede na ruby. A naruby vlastne obrátil celý svet. Ľudstvo rozmaznané prebytkom a dostatkom všetkého zrazu dostalo nečakanú ranu do tváre, ktorá mu otvára oči a poukazuje na skutočné životné hodnoty. Cena za túto životnú lekciu je pre ľudstvo však vysoká a platí sa totiž ľudskými životmi a utrpením.
Zrazu akoby to ľuďom dochádzalo, že mať jedlo na stole nie je takou samozrejmosťou. Obchody preplnené ľuďmi a panika z nedostatku sú toho jasným dôkazom. V regáloch raz chýba múka, raz mlieko či šošovica. Chladiace vitríny s čerstvým mäsom zízajú prázdnotou a toľko diskutovaná údená slanina ide na dračku.
Svet má zrazu nových hrdinov... Nie, nie sú to speváci, futbalisti či influenceri, ale sú to bežní ľudia nasadení v prvej línii : lekári a zdravotníci, ale zároveň aj pekári, mäsiari, mliekari,predavačky či vodiči. A kým zdravotníci plnia svoje poslanie záchranou ľudských životov, poslaním tých druhých je zabezpečiť, aby sme mali dostatok potravín i v čase núdzového stavu.
Do slovníka bežných ľudí sa opäť dostávajú "archaizmy" ako "potravinová sebestačnosť Slovenska" - ale teraz, nadobúda toto slovné spojenie úplne nový význam. Už nie je len pravidelne omieľaným konštatovaním v ústach predstaviteľov štátu - stáva sa synonymom dostatku a hojnosti (alebo práve naopak).
Z môjho pohľadu Korona vírus priam príkladne odhaľuje Achillovu pätu Slovenska v podobe dlhodobo finančne poddimenzovaného a ignorovaného spracovateľského priemyslu, od ktorého sa teraz očakáva, že celú situáciu ustojí.
Bude to výzva! Ale nie preto, že by Slovensko nemalo dostatok výrobných kapacít v podobe moderných prevádzok. Ale preto, že Slovensku chýba tá správna stratégia. Stratégia, ktorá by tak, ako aj v iných štátoch cielene prepojila podporu prvovýroby aj s cielenou podporou slovenských spracovateľov, čo by zvýšilo ich cenovú konkurencieschopnosť. Práve dlhoročná absencia takejto stratégie spôsobuje na realitu, že 1 kg bravčového karé z Poľska alebo Španielska je lacnejšie takmer o 1 EUR/kg ako to slovenské.
Situácia, ktorú teraz zažívame nás zároveň bude stavať pred rozhodnutie, že ako ďalej ... Bude to známa, ale zle vyšliapaná cesta cesta do pekla, alebo príjmeme túto výzvu a naberieme odvahu pustiť sa spoločne do niečoho nového a funkčného?
Niekde som čítala, že svet po koronavíruse ešte dlho (alebo už nikdy?) nebude taký ako predtým... pretože to, čo nastane po ukončení núdzového stavu, budú krajiny ešte dlho ekonomicky rozdýchavať a to sa dotkne aj ľudí samotných.
Myslím, že je načase poučiť sa z našich chýb a zahodiť naše egá a staré vzorce zmýšľania, pretože obdobie ,,PO TOM" si bude vyžadovať úplne iný prístup.
A ako sa to celé skončí ? To bude záležať od nás všetkých. Držme si palce, aby sme sa vybrali tým správnym smerom.
