Rodina, ako základ spoločnosti, jej prvotná bunka, sa kedysi – ani nie tak dávno – považovala za úplne čosi prirodzené, bežné. Rodina ako spoločenstvo muža a ženy a ich detí. Tiež mávala rôzne podoby, podliehala vývoju doby a menila sa tak, ako sa menilo všetko naokolo. V minulosti RODINA tam musel byť chlap, žena ... a deti mohli aj chýbať. O dekády neskôr už rodinu mohli tvoriť aj iba žena spolu s deťmi. Lenže, ono sa tomu hovorilo – neúplná rodina.
Aké boli tie rodiny cca pred 50-timi rokmi? Manželstvá vznikali hlavne kvôli neplánovanému tehotenstvu a kvôli mohutnej výstavbe bytov. O ich kvalitu, poslanie a vytváranie rodín, sa moc nebojovalo. Každý žil tak, ako bol naučený z domu, ako vedel. Lenže, dve predchádzajúce rodiny, dva pevné prvky nového manželstva, nie vždy sa charakterovo zhodli a ... pribúdalo rozvodov. Vznikali tzv. už spomínané Neúplné rodiny.
Byt pridelený štátom zvyčajne zostal žene s deťmi a otec, manžel, odchádzal. Niekedy na slobodáreň, bunku, k inej žene. ... niekedy nový vzťah vydržal a niekedy ... po rokoch sa zopakovala metamorfóza už prežitého.
Žena, osamelá matka, opustená, s prívlastkom chudera, hmotne strádajúca, nešťastná. Tak poväčšinou vnímalo okolie tieto ženy. Už neboli manželky, boli iba mamy, ktorým však nikto nikdy nezobral štatút ich rodiny. V minulosti tieto ženy v spoločnosti nepožívali až takú úctu ako žena, ktorá mala manžela, teda úplnú rodinu. O život v rodinách sa spoločnosť až tak moc nezaujímala. Neplatilo fyzické, či psychické týranie, finančné obmedzenie, sexuálne násilie, či dokonca fyzické tresty u detí, to všetko ešte nebolo ošetrené zákonom. Bohužiaľ! Takže, tieto dôvody boli takmer vždy príčinou rozpadu mladých rodín. Ak v týchto rodinách kráľoval aj alkohol, a to takmer vždy, dochádzalo neraz aj k tragickému vyvrcholeniu týraných žien, či dokonca aj detí. Jednoducho, strašné a boľavé. Rozpad manželstva bol vždy pre ženu vykúpením, a nielen pre ňu. Určite aj pre deti a neraz aj pre susedov, ktorí žili v ich blízkosti.
Manželstvo sa rozpadlo, žena síce materiálne strádala, ale hrdosť jej nedovolila prosiť. Našťastie tu už zákony stáli na jej strane. Osamelá matka mala oproti vydatej žene niekoľko úľav, tých právnych, a mnoho, mnoho úľav, tých nepísaných. Poznám prípady, keď sa škôlka platila miesto 3,90 Kčs iba 0,70 Kčs, to isté neskôr školské obedy, družina, poplatky za pionierske tábory, či iné rôzne finančné úľavy zo strany školy, mesta. Tzv. celé rodiny platili všetko v plnej výške a bez časových odkladov. Je pravdou, že je rozdiel mať dva príjmy, ako jeden, a ten ešte časovo oklieštený o OČR-ky, PN-ky. Tých finančných benefitov pre osamelú matku s deťmi bolo pomerne dosť tak vo finančnom plnení, ako aj v morálno-etickej oblasti. Predsa nedáme kárne opatrenie osamelej matke pre jej neuspokojivé pracovné výsledky, ev. pre jej neskoré dochádzky. Veď by prišla o prácu a hlavne, takej matke nebolo možné dať výpoveď iba kvôli týmto „opodstatneným“ dôvodom. Kým tam nebol alkohol, nepohli s ňou. Takže, zase, solidarita, sociálne cítenie, a pod. Ostatní spolupracovníci síce akože frflali, neboli spokojní, ale nepomohli si. A maminka dvoch detí akosi rozkvitala ďalej. Už to ani tajomstvom nebolo, že má nový vzťah, o jej deti je lepšie postarané ako v úplnej rodine, ale papierovo bola stále osamelá matka. Kým si svoj nový vzťah nezlegalizovala aspoň na vzťah druh a družka, stále bola štatisticky vedená osamelá matka. A priznať nového priateľa, kamaráta, partnera, to sa jej nevyplácalo. Takže, osamelou matkou zostala takmer navždy.
Deti z oboch rodín, tie z neúplnej, i tie, ktoré mali otca i matku stále doma, rástli rovnako. Vtedy nebola zo strany detí medzi sebou taká selekcia ako dnes. Pojem šikana sme nepoznali. Až na malé výnimky deti z oboch táborov mali všetkého dostatok, ev. primerane rovnako. Oblečenie, školské pomôcky, stravu, voľno časové aktivity. Len s tým rozdielom, že v úplnej rodine to vyšlo podstatne viac. Ale deti tento rozdiel medzi sebou na „základke“ ani tak nevnímali. Nevytvárali sa elitné skupiny, ktoré by ich rozdeľovali.
K deleniu na „lepších“ začalo dochádzať až na strednej škole. Pozvoľne, ale predsa len. Deti z úplných rodín mali zvyčajne viac súrodencov, ako tie, ktoré žili iba s mamou. Kým neúplné rodiny končili maximálne pri dvoch deťoch, tie úplne sa rozrastali aj v súlade so sociálnou politikou štátu na rodiny 3,4 a neraz aj 5 detí. Kým osamelá matka mala výhodu v tom, že už vtedy mohla sama rozhodovať o vlastnom tele, vydatej žene toho právo bolo odňaté tak manželom, ako aj spoločnosťou. Antikoncepcia takmer žiadna, potraty iba v odôvodnených prípadoch, takže zase doplatila na tento problém iba vydatá žena. Osamelá matka mala dôvod k potratu už len tým, že bola osamelou matkou a nielenže jej to bolo umožnené, ale aj ešte indikácia – zdravotné dôvody, teda bezplatne. Už nikto sa nečudoval, ako mohla osamelá matka počať. To predsa netreba riešiť.
K tým deťom, stredoškolákom. Mať doma dvoch stredoškolákov, k tomu dve ďalšie deti na základnej a jedno v škôlke, je iné ako mať jedno dieťa na strednej a jedno na základnej. Rozdiel nielen vo finančnom vyjadrení, ale aj v postavení ženy matky. Starostlivosť o 3-5 detí, manžela, domácnosti je predsa len aj po stránke fyzickej, či psychickej oveľa náročnejšia, ako je mať jedno dieťa na internáte strednej školy a jedno doma, resp. celý týždeň kdesi v škole a cez víkend u otca či babičky. A opakujem: internát sa platí menej ako polovica u iných detí, cestovné platí babička a vreckové tatino. Ono to už po rokoch sa tie vzťahy akoby vyčistili a otec, ktorý kedysi odmietal byť otcom, konečne dospel a uvedomil si zodpovednosť chlapa, muža, otca. Častokrát práve počas dochádzky na strednej škole začali o svoje deti javiť väčší záujem, obnovili vzťahy na báze rodičovstva s ich matkou, pochopili, že otcom budú navždy. A keď ich ratolesti preplávali ku stuškovej, šli na ňu spoločne ako otec i mama, hrdí na seba, i svoje deti. A deti to prijali bez rozpakov, hodnotení, kritiky, či čohosi iného negatívneho. Boli hrdí na to, že majú krásnu, vždy upravenú mlado vyzerajúcu mamu a šikovného tatina, ktorý má nejaké postavenie a keď nie, tak aspoň peniaze. Tie, ktoré je ochotný investovať práve do nich. Bravóó... lalali.... Ale tie deti z úplných rodín, začínajú strádať. Stušková, maturita, všetko finančne náročné aktivity pre matku, ktorá tiež chce, aby jej dcéra mala rovnako všetko krásne, drahé ... ale podľa nej zbytočné. Kaderníčka, kozmetička, topánky, ... A keď o rok bude to isté s ďalším jej dieťaťom. Zrejme bolo nezodpovedné voči deťom priviesť ich na svet rok po roku. Ale čo sa dalo robiť, keď ... ona o sebe rozhodovať nemohla.
Takto sa žilo rodinám v 70-tych, či v 80-tych rokoch. Takto som prežila 20 rokov po boku svojho manžela a dvoch detí v tzv. úplnej rodine. Život bol taký, aký bol. Dôvod na rozvod, určite áno, aj keď to nebol hneď alkohol, či nevera. To nie. Ale povedzme rozdielne povahy, hodnotový rebríček, moja, či manželova rodina – matka, otec, príbuzní, vzťah k Bohu a život v socializme, a pod. Áno, dôvody by sa našli. Určite. Ale ako matka som si povedala – prečo, a kvôli čomu? Treba vydržať a odmenou nám bude spoločná staroba. Tajne som dúfala, že si naše deti zoberú z nás príklad a ich rodina bude bezpodmienečne úplná navždy.
A ako to naozaj bolo a prečo sa zmenili názory ľudí, kultúra národa i prorodinná politika? : -
L e b o :
... a teraz: každý máme právo výberu žiť si svoj život!!!
