Čím inšpirujú umelcov ženy?
Toto je fantázia namaľovaná na chybné dvierka na kachle. Možno som to bola raz ja. Ale nie, to len tak! Chcela som namaľovať zaujímavú osobu, ktorá upúta. Ja som vtedy bola sivá myška a chcela som byť iná. Na maľbe? Hm.
Prečo si myslím, že ženy s červenými vlasmi inšpirujú umelcov? Červená je krv. Vnútorným okom umelec vidí ako im červená krv cvála krvným riečišťom rýchlejšie, vášnivejšie ako iným, preto sa maliarom zdajú červenovlásky zaujímavejšie, pozoruhodnejšie. Toto je jedna z teórií.
Vtedy som si vypýtala chybné smaltované dvierka od kachlí, ktoré mali zahodiť a namaľovala dievča na gauči, veľmi rýchle, nebolo kedy vymýšľať. Ale prišla som aj druhý raz a chcela som znova niečo namaľovať. Namaľovala som tvár dievčaťa sa červenými vlasmi. Čím ju ozvláštnim? Kvet vo vlasoch. Niekto jej ho pripol, a ona sa na kvet díva. Oči pozerajú a divia sa. Ten muž, ktorý nastokol kvet do vlasov, prečo..., čo tým chcel naznačiť? Odišiel bez slova, už sa to nikdy nedozviem. Príbeh ostáva nedokončený.
Čo ešte? Už nič!
Smaltom sa nemaľuje ľahko.
Ja mám skúsenosť s maľovaním na keramiku a vypaľovaním v keramickej peci. Chvíľu som tam pracovala. Bola veľká, ako menšia izba a musela sa naplniť keramickými výrobkami, až dovrchu, potom sa zatvorila a peciar zapol pec. On vedel na koľko stupňov nastaviť a celú noc musel sledovať, pálilo sa do rána. Ráno sa pec vypla, ale nesmela sa otvoriť. Peciar vedel na koľko stupňov musí klesnúť teplota, aby sa pec len na malý kúsok pootvorila, aby horúce výrobky nepopraskali z prudkého ochladenia. Celý nastávajúci deň sa po troške viac otvárali dvere. K peci sa nedalo ani priblížiť, sálala z nej nepredstaviteľná horúčava. Aby sme uvideli krásne lesklé výrobky, sme netrpezlivo čakali. Bolo to napínavé.
Niekedy sa stalo, že ,,stiekla" pec. V nejakej chvíli v noci bol asi silnejší elektrický prúd a vtedy sa pec prepálila, glazúra tiekla po predmetoch a výrobkoch, váza, soška, miska sa prilepila o podklad. Dalo sa to odtrhnúť, ale dno vázy ostalo tam. Stávalo sa to, ale len výnimočne.
Medzi smaltom a keramikou je istá podobnosť v tom, že farba ktorou sa maľuje, je aj tam, aj tam ako smotana nevýraznej farby a červená niekedy v peci zhorí, alebo stmavne na okrajoch. Umenie je tým fascinujúce, že pri tvorbe, postupy nie sú vždy jednoznačné a výsledok sa nedá predvídať. Aj tak je to zaujímavé.
Teraz ste si pomysleli, že som pracovala chvíľu tam a chvíľu tam. Bolo to tak, život mi podsúval zaujímavé možnosti, ale všetko sa posunulo inam a ja som som sa nevzpierala, opustila som smalt aj keramiku. Lebo tak sa to malo stať, nastúpila som na štúdium na vysokej škole. Áno, minulosť sa nevráti, budúcnosť je záhada, ale žijeme dnes.
Tak ho žime a zažívajme veci, na ktoré budeme časom radi spomínať.
*****
Chcete vidieť ešte jednu inšpirujúcu červenovlásku. Tak túto, lebo je slávna!
Amedeo Modigliani, 1884 - 1920, taliansky umelec žijúci v Paríži. Bol známy búrlivým bohémsky životom. Maľoval svoje milenky v zmyselných pózach, napriek tomu majú osobitú lyrickosť a pôsobia zasnene. Zaujímavé, že hoci nemajú v oku zreničku, nepôsobia slepo, ale majú svoj vnútorný pohľad a citovosť.
Trel biedu po celý čas, ako prišiel do Paríža a nezlepšilo sa ani keď žil so svojou láskou, mladou študentkou umenia, Jeanne Hébuternovou, ktorá bola z dobrej rodiny a jej rodičia nesúhlasili s výberom partnera. Odsudzovali aj ich životný štýl. Napriek rodičom žili spolu, mali dieťa a ona čakala ďalšie. Veľmi veľa maľoval, ale obrazy sa nepredávali. Celý dospelý život mal tuberkulózu pľúc, hladovanie zhoršovalo chorobu a potreboval peniaze aj na absint a drogy, bez nich nedokázal žiť, byť, tvoriť.
*****
Pozrite ešte jednu olejomaľbu. Táto modelka nemá červené vlasy, ale červený gauč, tým pádom zapadla medzi prezentované ženy, ktoré inšpirujú červeným odtieňom a predstavujete si, ako jej v žilách klokoce krv.
Umelec zomrel mladý na neliečenú tuberkulózu pľúc, podporenú chudobou, prepracovanosťou, alkoholizmom a drogovým návykom. Mal 35 rokov, v deň jeho pohrebu tehotná milenka vyskočila von oknom. Sú pochovaní v spoločnom hrobe na Montmartri v Paríži, na ktorom nechýbajú kvety od obdivovateľov jeho umenia.
Prešlo 100 rokov a jeho obrazy sa predávajú na dražbách za milióny.
