Mladé dievča sedí na pláži, Renoir obraz namaľoval v impresionistickom štýle. Je zaliaty slnečným svetlom, ktoré sa odráža na na tele dievčaťa a zdá sa, že svetlo sa chveje a rozochvieva ho krása dievčaťa. Jej nežné líčka, mladá zapýrená tvár priťahuje pozornosť a aj jej ženské tvary. Je prirodzená, bez pózy.
Auguste Renoir 1841 - 1919
Bol francúzsky maliar, popredný predstaviteľ impresionizmu. Za svoj tvorivý život dokončil 6000 obrazov. Ako 13 ročný sa učil maľovať na čínsky porcelán, bol šikovný a rýchly zarobil dosť peňazí, v prestávkach chodil do Louvru a odkresľoval slávne diela, učil sa na nich. Neskôr študoval na umeleckej škole a tam sa zoznámil s mladými ľuďmi, boli z celého Francúzska, spolu sa vybrali rovnakým smerom k modernizmu.
Idealizovaná antika pre nich stratila význam, nechceli takým štýlom tvoriť. To znamenalo, že ich diela nedovolili vystavovať v Salóne a verejnosť nemala k ich tvorbe prístup, preto svoje diela nepredávali. Deväť rokov vyzrievania nového štýlu, roky biedy a vytrvalosti, kým si založili svoje Združenie umelcov. V roku 1874 usporiadali vlastnú výstavu z diel, na ktorých dominoval dojem, impresia, niečo ľahké vo vzduchu aj v tvaroch. Výstava dopadla katastrofálne. Také obrazy doteraz verejnosť nevidela. Od odborníkov, starých akademikov, dostali masívnu kritiku a posmešne ich nazvali impresionisti, ale ich tvorba zaujala zberateľov umenia. Začali sa ich diela predávať a doteraz sú okrem galérií aj v súkromných zbierkach a majú veľkú umeleckú hodnotu, aj peňažnú cenu.
Najznámejším a najrozšírenejším umeleckým hnutím v modernom umení sa stal impresionizmus. Doteraz je obdivovaný a uznávaný. Renoirové obrazy ku koncu života viseli v Louvri, starý a chorý sa vybral pozrieť ich. Dostal aj vysoké vyznamenanie Rad Čestnej légie.
Posledných desať rokov trpel silnou reumou, maľoval posediačky. Na radu lekára sa kvôli lepšej klíme presťahoval k moru pri Nice. Prežil smrť manželky a synovia mali zranenia z 1. svetovej vojny, ale aj chorý a nešťastný maľoval ďalej.
*****
Karol Dúbravský 1013 - 1995
Bol slovenský sochár, rezbár a výtvarný pedagóg. Študoval v Prahe, žil v Banskej Bystrici, kde vytvoril niekoľko pomníkov a pamätníkov. Bol nositeľom viacerých ocenení.
Hlava dievčaťa patrí k neskoršej tvorbe, na sklonku života. Hlavu vyrezal z dreva, pôvodne študoval v mladosti rezbárstvo v Banskej Štiavnici a zrejme sa rád vracal k práci s drevom. Dievča je pôvabné, má milé dievčenské líca, pekne tvarované, mladé svieže pery a oči huncútsky naznačujú smiech.
Bývali sme blízko nich, chodila som popri plote, kde na záhrade stávali do sadry odliate sochy v nadživotnej veľkosti, napríklad Jánošík, alebo aj iné. Jeho sochy boli dynamické, ako keby v pohybe.
Nad Banskou Bystricou na ceste k Urpínu stojí partizán na stráži. Pozorne pozerá, samopal nakríž, telo je v protipohybe, koleno zohnuté a mladá tvár je odhodlaná.
Pre mňa je to jeden z najlepších pomníkov. Snažila som sa fotiť pre vás, chodím tade na vlak, ale zdiaľky na fotke socha nevyznela. Zdolala som strmý kopec, ale záber spod jeho nôh deformoval sochu, tak si to pozrite na internete. Mne sa socha veľmi páči.
*****
Táto mladá Indka nie je podľa modelu, ale z fantázie. Kreslila som ju k indickej rozprávke, kde je krásna a múdra kráľova dcéra, o ktorej sa pred tisíce rokmi spievali Piesne o láske a smrti.
*****
Dievčatá s nežnými líčkami a krotkými očami som robila ja, sú ako kvety, ktoré mám rada. Pálená hlina s vyrytou kresbou, alebo jeden medailónik má reliéfne zvýšený náznak vázy s kvetom. Páči sa mi dievčenská tvár v tvare srdca.
