Rudolf Pribiš 1913 - 1984
Slovenský sochár, tvorca pomníkov a pamätníkov 2. svetovej vojny s bojovými scénami. Okrem toho tvoril aj iné námety, často to bolo telo krásnej ženy na pomníkoch ako symbol slobody, alebo konkrétne táto socha spiacej, odpočívajúcej ženy, v nadživotnej veľkosti. Je z bieleho kameňa a nachádza sa v kúpeľnom parku v Dudinciach.
*****
Námet príjemného letného dňa je zaujímavo stvárnený, ako keby veľkým záberom na slnkom zaliatu izbu, kde niekto si leží na posteli, jedna ruka za hlavou, koleno ohnuté. Je to žena prikrytá osuškou. Druhá žena stojí na balkóne a pozerá sa na život, ktorý prebieha pod ňou, možno v parku. Mám pocit ako keby to bol záber na izbu v kúpeľnom mestečku, kde je pekné počasie a dobrá pohoda.
Francúzsky maliar Henri Mattise 1869 - 1954 pri maľbe použil odvážne farby a veľké ťahy štetcom, lebo patril ku skupine fauvistov. jeho obrazy vyznievajú živo, príjemne a farebne. V neskoršom období, v posledné roky života obrazy zjednodušil a vystrihoval tvary z farebného papiera. Okrem malieb vytvoril 80 bronzových plastík, veľmi moderných tvarov.
*****
Dagmar Mezricky
Umelkyňa žje v Rakúsku, je veľmi uznávaná, diela má v galériách na celom svete.
Letné popoludnie, litografia
Žena si ľahla popoludní do chládku prečítať, prelistovať časopis, ale horúčava ju premohla. Zatienila si oči rukami a zaspala.
Je za tým nejaký príbeh? Ani nie. V letnej spare sa často stane, že si chce človek odpočinúť, len na chvíľu, ale zadrieme, zaspí. Nechajme ju spať, doprajme jej krátky oddych!
*****
Giorgione, vlastným menom Giorgio da Castelfranco 1478 - 1510
Renesančný maliar, žil v Benátkach. Bol žiakom majstra Belliniho spolu s Tizianom. Maľovali spolu, často pracovali na tom istom obraze, mali rovnaký spôsob maľby a s odstupom času odborníci nevedia komu prisúdiť namaľovaný obraz. Iba 6 obrazov je dokázateľne jeho dielom.
Stretli sa s Leonardom da Vinci v čase, keď už bol Leonardo veľmi slávny a začal maľovať technickým postupom ,,sfumato", tieňovanie tela, tváre sa maľuje jemným prechodom farieb, rozplýva sa do stratena ako hmla. Vtedy to prebrali aj týto mladí umelci.
Giorgione podľa dobových záznamov bol pekný mladík, milovník hudby a žien. Bol urastený, peknej tváre a so zasneným pohľadom. Chodil po Benátkach s lutnou, hral na nej a spieval pekným, mužným hlasom. Stále bol zamilovaný a trápil sa kvôli nevernej Cecílii, ktorú stále maľoval. Ženy na jeho obrazoch mali zasnenú tvár a celý výjav pôsobil jemným dojmom.
Zomrel mladý, Mal 32 rokov, keď v Benátkach zúril mor. On bol jedným z obetí moru, hoci v tom čase verili, že sa utrápil kvôli milenke.
Obraz Spiaca Venuša bolo jeho posledným dielom, zomrel skôr ako ho dokončil. Nedokončený obraz domaľoval Tizian. K nohám spiacej ženy namaľoval Kupida, bôžika lásky a nazval obraz Spiaca Venuša, hoci maliar maľoval svoju milenku. Po čase Kupida z obrazu odstránil, ale názov ostal. Tizian prežil dlhý život, krátko bol ženatý s Cecíliou a stal sa najslávnejším benátskym maliarom.
Žena je ponorená do spánku, šikmo zobrazené svetlé ženské telo na ľavej strane vyniká na obraze a krajina za ňou vpravo sa pre vyváženie dvíha dohora k budovám na kopčeku, čo je dobový majer. Stred kompozície je otvorený pohľad na pokojnú krajinu, zaliatu lúčmi slnka. V krajine sa rozprestiera vidiecky pokoj, vyvoláva pocit nedeľného popoludnia, snívania a krátkeho oddychu.
V žene vnorenej do sna, je zobrazený renesančný ideál krásy. Bola to povestná Cecília?
*****
