Zamilovaný pár, dievča niečo šepká do ucha chlapcovi. On počúva, ale tvári sa záhadne. Ona si dáva ruku na ústa, aby to nik iný nepočul, iba on, vyvolený, jediný, zo všetkých chlapcov. Tvári sa neisto, asi nevie, či mu má hovoriť slová lásky, ak sa on tvári záhadne a zadumane.
Maľovala som to suchým pastelom, ktorým sa dá tieňovať šrafovaním, v modernom umení je to vítané, alebo kriedu rozotierať do jemných odtieňov a dá sa vystihnúť pleť. Obraz má rozmer 25X33 cm, ale rám má nielen impozantný vzhľad, ale aj rozmer. Nech vás nemýli zlatý rám, v ňom bol starý vyšívaný obraz, myslím, že pod maľbou je stále skrytý. Keď sa zamyslím, chlapec sa podobá na môjho spolužiaka. Asi sa všetky kresby musia na niekoho podobať. Boli sme iba kamoši.
*****
Auguste Rodin 1840 - 1917
Bol francúzsky sochár, jeden z najväčších sochárov 19. storočia. Vychádza zo štúdia antiky a za základ poučenia považoval prírodu, pre sochára je to ľudské telo. Pre neho bolo telo najvhodnejšie aj na vyjadrenie duševného stavu a ľúbostného citu, ako na súsoší Bozk.
Ním začína éra moderného sochárstva. Vytvoril mnoho realistických sôch a preto, že nemali vzhľad hladkého bieleho mramorového tela, pripomínajúcej antické sochy, považovali ho za príliš moderného, rozporuplného umelca, hoci už 30 ročný začína byť uznávaný. Súsošie Bozk vytvoril v r. 1898, na vrchole tvorby.
V r. 1900, na prelome storočia bola v Paríži Svetová výstava, kde predstavili technické vymoženosti, ale výtvarným umelcom, nedovolili vystavovať ani náznak modernosti v umení. Mali pavilón, kde umelci rôznych krajín svojim dielom reprezentovali umenie vlastnej krajiny. Rodin ponúkol niekoľko najnovších sôch, aby zastupoval francúzske umenie, výber mala na starosti komisia akademikov. Vtedy 60 ročnému Rodinovi nevybrali z jeho tvorby ani jednu sochu, preto si dal postaviť svoj vlastný veľký stan a vystavil 171 sôch a mal veľký úspech.
*****
Starodávny vyšívaný pár obrazov, spisovateľ a múza. On sedí pri dobovom písacom stole, má oblečený frak a píše ľúbostnú literatúru, inšpirovanú svojou múzou. Na druhom obraze je jeho múza, štíhla, dobovo oblečená dáma zo spoločnosti, s vlasmi učesanými do vysokého účesu, aké poznáme zo starých filmov. Na obidvoch obrazoch je Amor, bôžik lásky, ktorý má na starosti lásku a zamilovanosť.
*****
Podľa korunky na hlave vidíte, že zase rozprávka. Konkrétne je to princezná Anička, jediná dcéra kráľa Karola Druhého. Ale čože, on nemá na hlave korunku? No, nemá! Je to Viktor, syn koniara. Viktor znamená víťaz. Víťaz čoho? Jedine rytierskeho turnaja môže byť. Bol najkrajší a najlepší! Trošku mu pomáhali skoro všetci, lebo vedeli, že Anička ho miluje. Podobá sa na Roba Jakaba a zdá sa mi, že aj Anička na jeho Aničku.
*****
Mikuláš Galanda 1895 - 1938
Zakladateľ slovenskej moderny. Študoval v Prahe, tam sa zoznámil s Ľudovítom Fullom a stali sa celoživotnými spolupracovníkmi. Po štúdiu sa vrátili na Slovensko, pôsobili ako učitelia kreslenia na rôznych školách, zároveň ilustrovali knihy mladých autorov. V roku 1930 bol na krátkom študijnom pobyte v Paríži a po návrate vydal Manifest slovenského moderného umenia za podpory Ľ Fullu. Okolo nich sa zoskupili básnici, Smrek, Novomeský, hudobný skladateľ Eugen Suchoň a mnoho mladých umelcov.
,,Hlavy nám horeli mladistvým elánom a spoločnými plánmi," spomínal jeden z nich a viacerí pôsobili na vzniknutej Škole umeleckých remesiel, ŠUR, bola ohniskom modernizmu. Jeho grafická tvorba s experimentálnymi prvkami výrazne formovala podobu medzivojnového umenia. Mladí bratislavskí výtvarníci boli vtedy pojem. V roku 1937 získal striebornú medailu na Svetovej výstave v Paríži.
Vytvoril stovky grafických knižných ilustrácií, technikou jemnej líniovej kresby. Jeho večnou témou boli ženské akty. Maľoval aj olejomaľby, ale len 160 olejomalieb mu ostalo, sprístupnené sú v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach. Veľa olejomalieb je v súkromných zbierkach, bol dobrosrdečný, svoje obrazy daroval mnohým kamarátom len tak, z priateľstva. Aj SNG vystavuje jeho obrazy, napríklad Češúca sa žena. Maľba je moderná, svieža a veľmi dobrá.
Náhle zomrel vo veku 43 rokov, pochovaný je na národnom cintoríne v Martine.
*****
Jacques-Louis David 1748 - 1825
Francúzsky neoklasicistický maliar veľkých výjavov. Patril k najprominentnejším umelcom svojho obdobia. Vytvoril maliarsky štýl, ktorý zachytáva atmosféru posledných dní. V súčasnosti, v dnešnom svete také zábery robia angažovaní, investigatívni novinári a fotografi spravodajstva. Žil v dobe politických prevratov, to bola témou malieb. Revolúcia odstránila kráľovstvo, kráľa popravili. Bol veľkým podporovateľom vodcu revolúcie, Robespiéra, bol členom predstavenstva, ale netrvalo dlho a nastúpilo cisárstvo. Stal sa dvorným maliarom Napoleona a keď sa znova nastolilo kráľovstvo, bol nútený odísť do vyhnanstva. Odišiel do Bruselu a už nikdy sa nesmel vrátiť. Nepovolili previezť domov do Francúzska ani jeho pozostatky.
Vrátil sa k maľovaniu veľkých tém hrdinskej antiky. Na tomto obraze je tiež antická téma, nie hrdinská, ale ľúbostná, Amor a Psyché.
Zamilovaný pár leží na posteli, otvoreným oknom vidieť horskú krajinu. Zaľúbencov osvetľuje jemný svit mesiaca. Krásna Psyché zadriemala, Amor sa jej dôverne dotýka, rameno položil medzi jej biele ňadrá. Sú milenci, to jasne vidíme, ale jednu nohu má z postele dole, je v pohybe. Práve prišiel, alebo už odchádza? Luk a šíp má pri posteli, okolo nich je veľmi pôsobivo namaľovaná drapéria.
*****
