Kniha opisuje jej život od začiatku do konca a nie je v ňom jediné obdobie, ktoré by nebolo zaujímavé.
1883 - 1971
Gabrielle ,,Coco” Chanelová bola jedinečná, inteligentná žena. Jej osobité, zláštne vlastnosti jej pomohli prežiť detstvo plné biedy a opustenosti, vytvoriť si novú identitu a presadiť sa, ako jedna z najvplyvnejších žien 20. storočia, tvrdí anglická spisovateľka Lisa Chaneyová, ktorá vydala túto knihu v Londýne, v r. 2011.
Ja som ju čítala v českom preklade, ktoré vydalo nakladateľstvo Eroika s.r.o.
Temná kráska Gabrielle bola označovaná za vtipnú, podivnú, až uhrančivú. Jej ľúbostné vzťahy boli ostro sledované a s chuťou komentované. Stala sa múzou umelcov, patrónkou, milenkou a nie raz aj spolupracovníčkou a sponzorkou umelcov, ktorí sa potom vypracovali až na vrchol, ako napr. Picasso, Cocteau, Visconti, Dalí a Rusi Stravinskij, Ďagilev, tanečník Sergij Lifar.
S Rusmi udržiavala priateľstvá a vzťahy, milovala širokú ruskú dušu, ich citovosť. Niektorým, ktorí ušli pred ruskými revolucionármi a zachránili si holý život, ale nie majetok a spoločenské postavenie, pomáhala a finančne podporovala celý život. Jeden z nich bol veľkoknieža Dmitrij Pavlovič Romanov, cárov bratranec, najkrajší mladý princ sveta.
Sama dostala podporu na začiatku kariéry od bohatých a vplyvných mužov. Jej veľká láska, Arthur ,,Boy” Capel, anglický playboy a hráč póla ju nielen finančne podporoval, ale ovplyvnil jej životný štýl a nazeranie na módu. Život spoločenskej smotánky sa odohrával na konských dostihoch, športových zápoleniach ako pólo, tenis, kde zošnurovaná nepohodlná móda bránila v pohybe a Gabrielle bola jedna z prvých, ktorá oslobodila ženy a navrhovala pohodlné a pritom pekné oblečenie na voľný čas. Skrátila si sukňu, ostrihala si vlasy, obliekla si nohavice a tak sa zúčastňovala spoločenských stretnutí medzi boháčmi, po boku uznávaného muža. Toto isté šila pre bohaté šľachtičné, alebo známe a slávne ženy, ktoré by sme dnes nazvali smotánkou. Takéto obdobie trvalo desať rokov, ale potom sa Boy oženil s anglickou šľachtičnou a zahynul pri autonehode.
Jej biele hodvábne pyžamo, ktoré odpozerala z pánskej módy do postele, uviedla na francúzske letoviská, kde si bohatí, slávni ľudia začali stavať letné sídla a aj ona si postavila také, ktorého zariadenie sa stalo povestným a uverejnili najslávnejšie módne magazíny. Žila bez predsudkov, bola bez koreňov, bez rodiny, na nikoho nemusela brať ohľad a aj v tvorbe prezentovala neočakávané a rebelantské.
Impulzy a nápady na začiatku možno prišli od milenca, alebo milencov, ale tvorivosť bola v nej, tú jej nikto nemusel dávať, ani radiť. Mala nekonečnú energiu do vysokého veku a bola neskutočne pracovitá. Osobne pracovala pri tvorbe odevov, pri realizácii, strihaní, šití, pri skúšaní, dotiahnutí presných a precíznych detailov od rána do večera a neunavilo ju to, až do vysokého veku.
Jej kariera začala pred 1. svetovou vojnou, nebola prerušená ani 2. sv. vojnou, v jej dieľňach sa stále šilo, v butikoch predávalo. V istých časoch mala štyritisíc krajčírok. Po vojne bolo menšie prerušenie, našla azyl vo Švajčiarsku, lebo bola obviňovaná z kolaborácii s Nemcami, lebo počas vojny žila s nemeckým dôstojníkom, diplomatom, krásavcom Hansom Gunterom von Dinclage, ktorý bol dodatočne považovaný za špióna. Ale ani toto nevyvrchlilo škandálom a nebola potrestaná verejným opovrhnutím, ako sa vtedy stalo iným ženám. Vtedy žila z výnosu vône ,,Chanel 5”.
O nej sa napísalo veľa kníh, ale táto je pozoruhodne presná pomocou novoobjavených listov jej milencov, alebo priateľov, ktoré adresovali jej, alebo ďalším priateľom písali o nej. Životopis Coco Chanel je zasadený do prepracovaného a presného dejinného rámca.
Sama o sebe povedala: Nie som žiadna hrdinka. Ale zvolila som si, akým človekom chcem byť.
