Táto otázka odznela veľmi dávno, ešte v roku 1950 a teraz už nie je isté, či vtedy bola posmešná, alebo vizionárska otázka, alebo priamo sci-fi. Vtedy to nevedeli.
S dnešným kontextom sa otázka najskôr týka umelej inteligencie a my vieme, že rozmýšľať vie, ibaže robí chyby. Internet nám to často a všade pripomína.
Otázku v roku 1950 položil Alan Turing. Ako som to teraz prečítala, zaujala ma.
Chcel dokázať, že stroje sa môžu naučiť rozmýšľať a on mal premyslené, ako ich to naučia, ale vraj bol slabý hardvér, preto to nešlo.
Dobrý článok k tomu napísal pán Ondrej Gabriš. Za článok a myšlienku ďakujem. Ja nechcem k jeho článku nič dodať, iba napíšem, že každá doba mala asi svoje heslo. Jedno iné heslo poznám.
V časoch založenia Sovietskeho zväzu bolo heslo: Rozkážeme vetru dažďu!
Mysleli to vážne.
Nepodarilo sa a nie slabý hardvér bol na vine. Na vine bola príroda, vtedy si nedala rozkazovať. No veď ani teraz si nedá. Raz sa to stane? Ťažko! Ale iba s takouto naivnou vierou sa dal vybudovať kolos Sovietskeho Ruska.
Napíšem pár poznámok, ako rôznymi zvratmi vznikal Sovietsky zväz.
Za oných čias sme sa o tom v škole učili a mám smiešnu myšlienku, že už v škôlke nám to po troške podsúvali. Pripomínam, že tie učebné osnovy okolo pravdy ani nešli. Tie dejinné udalosti boli plné klamstva a krvavých činov. Záznamy sa nezachovali, ale zachované ostali názvy Ruska, ako sa menili, ako nasledovali po sebe.
Cárske Rusko sa volalo rôzne, ale ku koncu do roku 1906 volali Rossijskoe cárstvo. Vtedy už mali problémy, cára odvolali, neskôr tajne ani neviem kedy zavraždili aj s manželkou a štyrmi deťmi.
Nové meno bolo Rossijskoje gosudárstvo a vydržalo do r. 1917, keď sa všetko rozpadlo, zničilo a Rusi sa roky zmietali v bratovražednej vojne, boľševici proti menševikom.
Po októbrovej revolúcii, ktorá bola v novembri 1917, keď sa chopili moci boľševici, sa štát postupne transformoval a neviem či mal meno.
Od januára 1918 sa Rusko začalo volať Ruská sovietska federatívna socialistická republika (RSFSR). Dlhé a zložité. Zmenili to v roku 1922 a nový názov bol Zväz sovietskych socialistických republík ( ZSSR). Po rusky CCCP. Keď som bola dieťa divila som sa, že tie písmená sú po meste všade takto ako nápis na nejakých plagátoch a nemajú význam.
Musím povedať, že Rusom pripisujem k dobru, že mestá, ktoré boli veľké a významné už vtedy, nenechali spustnúť, ale dobudovali ich do krásy, hoci niekde ani cesty v krajine neboli. Z veľkých miest sa stali výkladné skrine vtedajšej politickej moci.
Bola som v Moskve, Leningrade, najviac sa mi páčil Kyjev a Petropavlovsk. Oceňujem pri Volgograde pamätník 2. svetovej vojny a pripomenutie tých, ktorí v tej vojne umreli. V pamätníku vyniká vysokánska socha ženy so zdvihnutým mečom, ako v rýchlom behu sa obzrela, či ju nasledujú tí, ktorí majú. Vyzerá ako obrovská antická grécka socha. Meno autora som sa nedozvedela, ale vysoko oceňujem aj sochu aj myšlienku, že za dobrú vec treba bojovať a myslieť aj na nasledovníkov. Dala by som fotku, ale nedovolili fotiť a stánok s pohľadnicami mal rukou napísané: Nerabotaet.
Škoda. Ale dala som vám typ, čo sa oplatí pozrieť. Želám pekný zážitok!
