Pred 770 rokmi bola založená Slovenská Ľupča na starej obchodnej ceste Via Magna spájajúce mestá Budín a Krakov. Osada bola postavená medzi dvomi dôležitými objektmi: hradom Ľupča a kláštoriskom.
Dátum založenia obce je rok 1250, obec má v tomto roku dôvod na veľké oslavy, ale pre koronavírusovú karanténu sa nemôžu oslavy udiať. Škoda, lebo bol pripravený jarmok a sprievod obcou v historických kostýmoch. V sprievode je zvykom predviesť recesistické výjavy a vystúpia tri domáce folklórne súbory, detský, dospelý a rómsky. Tiež súbory pozvané z okolia, alebo iného slovenského regiónu. Hrajú, spievajú, tancujú a dobrým zvykom je pozvať aj zahraničný súbor. Nie všetky sú folklórne, chodia aj moderné zoskupenia populárnej hudby, alebo gajdošské družiny. Každý si nájde to, čo má rád. Celá táto sláva by vyvrcholila ľudovou veselicou uprostred obce.
V tomto jubilejnom roku sa hrad Ľupča pripája do projektu 0 Euro Souvenir bankoviek s cieľom zviditeľnenia tejto najzachovalejšej a typologicky najunikátnejšej pamiatky na Slovensku.
Na lícnej strane je zobrazená silueta hradu a erb obce umiestnený na hradnom brale.
Na rubovej strane je zostava zo slávnych pamiatok Európy, ktoré spoznávame, na prvý pohľad je každá pamiatka povedomá.
Z ľavej strany je starodávna Belemská veža v Lisabone v Portugalsku, pod ňou Brandenburská brána v Berlíne v Nemecku, v strede Eiffelova veža v Paríži vo Francúzsku, pod ňou Koloseum v Ríme, v Taliansku, vpravo katedrála Sagrada Familia v Barcelone v Španielsku a pri nej stojí veľmi známa soška Manneken Pis, cikajúci chlapček v Bruseli v Belgicku.
Na pozadí vidíme polovicu ženskej tváre zo slávneho obrazu. Len tak jedným očkom a svojim jemným úsmevom na nás a na pamiatky pozerá Mona Lisa, ktorej portrét od Leonarda da Vinci je vystavený v Musée du Louvre v Paríži.
Pristavme sa pri sériovom čísle bankovky.
Nám sa podarilo kúpiť bankovku s číslom 1526. Je to rok historickej bitky pri Moháči.
Čím je ten dátum pre nás významný? Je to osudová prehra uhorskej armády v bitke s vojskami Osmanskej ríše. Mladučký kráľ Ľudovít II. prehral so sultánom Sulejmanom I.
Proti 60 tisícovej, dobre vycvičenej tureckej armáde dokázal kráľ dať dokopy len 25 tisíc slabo ozbrojených, nevycvičených mužov. Vyhlásil mobilizáciu, ale darmo nosili krvavý meč po mestách a dedinách, nebola ochota prihlasovať sa a bojovať za kráľa. Ani veľmoži nepostavili svoje oddiely, podceňovali turecké nebezpečenstvo. Medzi nimi bol nesvár a ani kráľa nepodporili.
Proti Turkom nastúpilo neschopné, vojsko so zlým vedením. Čo nasledovalo nebol boj, ale krvavé jatky. Kto mohol utekal z boja a mladý kráľ sa pri úteku utopil v potoku v ťažkom železnom brnení.
V Uhorsku zavládol chaos, bezvládie a boj o tón. Nastali problémy v celej strednej Európe.
Mocné a nezávislé Uhorsko sa de facto rozpadlo a otvorilo cestu pre tureckú armádu. Krajina sa stala večným bojiskom, po ktorom premávali mnohopočetné vojská stosedemdesiattri rokov. Turci na obsadených územiach bašovali a rabovali bez zľutovania.
Armády, ktoré sa proti Turkom postavili boli rôzne, ale Turci prešli krajinou tam aj späť. Cestou domov veľká armáda pochodovala po krajine, zajali každého, kto im prišiel do cesty. Na všetko doplatilo domáce obyvateľstvo. Vojská, ktoré tade prešli ničili ľudí bez rozdielu a pustošili krajinu, do ktorej patrilo Slovensko až po rieku Váh.
Bitka pri Moháči nebola len jedna prehratá bitka, bol to trvale vojnový stav na 173 rokov.
Tento stav bol ukončený smrťou sultána Sulejmana II. a nový sultán Ahmed II.po prehranej bitke podpísal 26. jan. 1699 ukončenie Veľkej tureckej vojny. Z tohto dlhého vojnového stavu sa Uhorsko ťažko spamätalo.
Pre spravodlivosť musím dodať, že na územiach na ktorých sa usadili turecké oddiely podporili rozvoj hradu, mesta a krajiny.
Konkrétne na Fiľakovskom hrade bol 39 rokov turecký sandžak, administratívna správa, niečo ako okres. Posádka tureckých vojakov bola 3 tisíc mužov. Vylepšili vodovod na hrade, studňu, cisternu a v meste založili ovocné a kvetinové záhrady. Postavili turecké kúpele, stajne aby sa tam zastavili karavany, vybudovali veľké trhy, na ktorých sa mohlo kupovať a predávať. Zakladali aj remeselnícke dielne, podporili remeslá a pre svojich postavili minaret.
Malé stredoveké mestečko sa postupne zmenilo na kvitnúce a prosperujúce mesto. 300 tureckých mužov sa oženilo s miestnymi ženami, mali deti, vnukov, mesto zveľadili. Keď v r. 1593 posádka opúšťala hrad, 300 mužov tam ostalo. Do dnešnej doby sa nezachovalo z tej výstavby nič, iba vedomie, že tamojší obyvatelia zdedili kvapku tureckej krvi.
K hradu Ľupča sa Turci nedostali, nespravili z neho ruiny. Napriek tomu, odvtedy prešiel dlhý a ťažký čas. Bolo čo naprávať na kamennom hrade, jeho nádvoriach, schodištiach a premnohých priestoroch. Keď sa majiteľom hradu stali Železiarne Podbrezová začali s rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá trvá už 18 rokov. Začalo sa strechami a prešlo všetkými budovami, celým areálom zvonka aj zvnútra.
Hrad prešiel kompletnou obnovou, je na bielo namaľovaný, nástenné obrazy a kamenné ozdoby na stenách zreštaurované. Aj kľučky sú pozlátené a každú noc je osvetlený reflektormi. Kto nemôže spať, sleduje bielu pani, ako blúdi po hradbách a rytier rinčí reťazami. Že vraj sa tam zjavuje aj duša mnícha. Na hradbách je aj v noci živo v mátožnej žiari reflektorov.
Je sprístupnený, hojne navštevovaný, krásny a obľúbený hrad Ľupča. Znova sa konajú svadby, autá trúbia hore hradným kopcom a v obradnej sieni sa odohráva sobáš s historickým koloritom. Prinavrátili hradu zašlú slávu a radí sa medzi klenoty Pohronia.
Vydanie 0 euro bankovky bol spoločný projekt starostu obce Rolanda Lampera a kastelána hradu Vladimíra Homolu. Obidvaja sú mladí muži, plní nápadov a elánu.
Tento počin pritiahol v deň predaja bankovky, 30. mája 2020 do obce a na hrad zberateľov vo veľkom počte. Deň ,,D" bola sobota, ale niektorí, na hradnom kopci stanovali od štvrtku. V obci pred obecnou knižnicou ráno stál dlhý rad s dvojmetrovými rozostupmi a s rúškom na tvári už pár hodín pred otvorením dverí. Aj my sme hrdo odnášali domov naše úlovky v podobe vzácnych pamätných bankoviek.
Slovensko sa do takého projektu prihlásilo viackrát. Okrem národných pamiatok boli zobrazené aj slávne osobnosti Slovenska. Takýchto euro bankoviek je 56 vydaných v určitom časovom odstupe, pre potešenie zberateľov. Okrem zberateľov, aj my občania máme radosť z pamätnej bankovky.
