Najskôr preto, že bol veľmi unavený, sám si myslel, že v tú noc urobil nejaké zlé veci a chystá sa urobiť ďalšiu zlú vec, ak opustí to dievča. A nie je to ďaleko. Czeslaw si ani chvíľu nemyslel, že by mal prevziať jeho frajerku. Pre neho bola príliš jednoduchá. On mal svoje milenky, s ktorými nevedel byť šťastný. Možno by si mal naozaj založiť rodinu. Vraj nevyzerá šťastný. Vážne nevyzerá? Jasné, lebo nie je.
Dodo povedal Agnieszke, že u nás sa k Veľkej noci dievčatám kupujú nové šaty, išli do obchodu. Doniesol vstupenky na módnu prehliadku, mal predvádzať drahé obleky poľských módnych tvorcov. Chcel, aby jeho partnerka tam bola dobre oblečená. Vybral jedny drahé, luxusné. Agnieszka vedela, že to je na rozlúčku.
Prišli domov a plakala. On jej bozkami utieral slzy a vysvetľoval, že mal snúbenicu a zavinil, že sa stratila. Musím hľadať a nájsť. Je Poľka, rozumie tomu, Poliaci majú dušu. Možno už nikdy nič také pekné nezažije, ako s ňou a ďakoval jej.
“Keď odídem ži tak, aby si bola šťastná. Vydaj sa, urob ho šťastným. Ja sa nevrátim.“
Kúpil jej ešte jedny šaty, ktoré neboli veľmi drahé, ale sekli jej. Tieto nech požičia Malgorzate a on ich obidve upraví, vyzná sa, pohybuje sa v tom biznise. Aj doma robieval účesy kamoškám, krásnej babke a susedkám na Farbiánke.
Na módnu prehliadku ich odviezol Czeslaw. Bol prekvapený, aká luxusná baba je z Agnieszky. Nakoniec aj on ostal na prehliadke. Bola veľkolepá, Dodo tam zažiaril, ale on videl len Agnieszku. Jednoduché, chudobné dievča, takto zmenil tento tajomný mladý. Czeslaw ich zaviezol domov.
„Andrzej, poď, ešte sa chcem s tebou porozprávať o firme!“
Potreboval upresnenie, to, čo pri minulom rozhovore nedopovedali. Už si spravil poriadok s ľuďmi a už sa drogy nestrácali. Prepustil pár ľudí, ale Kazimierzových ľudí nemohol prepustiť. Preto, sa znova pýtal. Po služobnom rozhovore sa Czeslaw uvoľnil a s úsmevom obvinil Doda.
„To si spravil naschváľ!”
"Čo? Módnu prehliadku? Aby ste videli, prečo mi Antek toľko zaplatil?" smial sa Dodo.
„Poviem ti chlapče, netušil som, že je taká krásna.“
Večer išli do baru. Kazimierz ho znova posielal do Dúhy. Pobozkal Agnieszku na pery, jemne, sladko, cítil k nej lásku a rozbúchala mu srdce. Ja bez nej nebudem vedieť žiť, trápil sa, ale musí odísť.
V Dúhe bolo zase strašne veľa ľudí už od prvej chvíle. Sú sviatky, ľudia sa chcú baviť. Dnes večer bolo aj barmanov veľa. Aj tak museli riadne švihať, aby to stíhali, aby ľudia neboli nespokojní, zádrapčiví a nevyvolávali hádky. Bude tržba, ako hrom.
Medzi prvými vošiel mladý Američan. S Dodom sa pozreli na seba a povedali si v duchu, akí sme si podobní. Od Doda bol menší, jemnejší, menej mužný. Krásavec, na ktorom bolo vidieť, že je gay. Bez rozpakov pristúpil k pultu a zízal na Doda. On sa opýtal, čo si dá.
„Teba!“ a pozeral sa mu do očí.
Aký smelý. Dodo sa tiež pozeral, potom sa pomaly usmial. Venoval sa mu, pili spolu, rozprávali sa. Michael študoval herectvo v Los Angeles. A netajil, že Doda veľmi chce.
Michael sa na neho zamilovane díval a plakal od prekypujúcich citov. Asi mu uškodil alkohol. Doda toto zaskočilo a citovo rozložilo. Michaelovi trčal pas zo zadného vrecka. Zobral mu ho, pozrel pod pultom a videl, že ho môže použiť. Dnes odletí.
Videl, že barman odniesol kopu bankoviek do kancelárie. Chcel sa pozrieť, či si nemôže čmajznúť. V skrini bolo veľa peňazí. Pár bankoviek zobral a odišiel z baru. Išiel kúsok peši. Rozmýšľal, že chcel byť lepší človek, ale túto noc si svoje previnenia ešte zhoršil. Odchytil taxík a už bol v byte u Agnieszky.
Zbalil veci, pozrel na pas a vedel, že použije tento a nie otcov. Michael DiBarbora. Veľmi sa podobali. Jednu veľkú bankovku vložil Agnieszke do skrinky a odišiel. Sadol do taxíka, smer letisko. Aj tam všetko prebehlo bez problémov. V lietadle všetci spali, len na Farbiábke sa prababka Irma zobudila a povedala dcére Kasandre, že Dodo letí ponad more. Obidve boli veštice, aj tak dcéra neuverila. Čo je Dodo vták, zahundrala si.
Lietadlo pristálo v New Yorku. Zobral si taxík a do hodiny bol v dome u mamy. Tam bol ešte len večer a nikto nebol doma. Asi išli do spoločnosti. Ľahol si a spal dlho, dlho. Zobudil sa a už zase neboli doma.
Mama je asi v galérii, je po sviatkoch. Nie je to ďaleko, prejde pešo, nebude míňať. Od každodennej makačky na železnici bol v dobrej kondícii. Mohol by celé hodiny kráčať. Peniaze nezarobil ľahko. Zarobil ich drinou vo vagónoch a vlastnými rukami v bare. Dokonca vlastným telom v modelingu, či v dúhovom separé. Nevie kedy zase bude mať šancu zarobiť a nerád by si zarábal znova takýmto spôsobom, aby si musel niekde rozhrešenie pýtať. Bohvie, koľko rozhrešení za život môže človek dostať? A koľko dokáže prijať?
V Galérii mama dobreže nespadla z nôh. Objali sa vystískali a chcela všetko vedieť, ale Dodo povedal, aby sa nepýtala, lebo sa dostane do basy. Musí mu pomôcť zahrať stratu pamäti. Mama bola zhrozená, ale v tomto pomohol Don Hudson, mal správny americký postoj, nezasahovať. Zavolali babke, že sa našiel, aby dala zrušiť pátranie. Musel čeliť otázkam o Iri. Ale na Farbiánke, vedeli, od veštice, že Iri žije. Zavolali aj otcovi, povedali si pár slov a Dodo zahral, aký je utrápený, nevie kde bol a držali ho na drogách. Sám sa hanbil, že vie tak klamať. Veď chce byť lepší človek.
