Rodičia ma priviezli do Bratislavy na vysokoškolský internát. Oleg tu býval celý rok, ale doma bol len dvakrát. Povedal, že veľa trénuje, chodí na súťaže a vystúpenia. Preto nestíha domov chodiť a ani volať na mobil mu nemám. Za ten rok sa náš vzťah tak uvoľnil, že nebola som si istá, či ešte tvoríme pár. Ale keď sme sa stretli, prejavil nadšenie, že ma vidí.
Išli sme k nemu na izbu a tam nastalo zemetrasenie citov, slová o láske tiekli prúdom, ako horúca láva. Bola som v siedmom nebi a znova zamilovaná. On sa rozhodol, že ideme do ulíc.
„Mesto je plné študentov. Toto sa nezopakuje, zase až o rok. Poď, to musíš zažiť!“
Obliekli sme sa a ja som si len zabehla zobrať z kufra vysoké opätky, prezliecť pokrčenú sukničku a natrieť si pery leskom. Spolubývajúca tam nebola.
Odviezli sme sa dopravou a v centre mesta sme prešli pod Michalskou bránou. Kráčali sme po pešej zóne medzi luxusnými obchodmi. Na ulici bolo fakt plno študentov.
Prechádzali sa, stretli sa, kývali si, vykrikovali na seba. Mne sa zdalo, že každý každého pozná, okrem mňa. Oleg si ma držal okolo pása, pravá ruka na mojej panve, vystretá dlaň takmer na bruchu. Nepohoršujte sa, nie je to nemravné správanie. Je to typické držanie tanečného páru pri latinsko-amerických tancoch, keď dvojica stojí pripravená pri parkete pred vystúpením. Tanečníci sa takto držia podvedome. Jemu to bolo úplne prirodzené a ja som bola rada, ako dáva najavo, že k sebe patríme. Polovica študentov, ktorá išlo oproti nám sa Olegovi pozdravila a niektorí kričali aj z druhej strany ulice.
„Ahoj, Mogul!“ vykrikovali.
On sa im s úsmevom odzdravil, alebo len zakýval druhou rukou. Väčšinou im kývol otvorenou dlaňou, bolo to sympatické. Tanečníci majú každý pohyb nacvičený pred zrkadlom a ja som rozmýšľala, či aj toto mu kázal tréner nacvičiť, hoci pôsobil úplne prirodzene.
Najviac na neho kývali dievčatá, ale aj chalani ho brali a dívali sa aj na mňa. V tejto chvíli mi nevadilo, že sa na mňa dívajú. Chcela som sa páčiť, aby bol na mňa hrdý. Mňa si dospelí muži veľmi nevšímali, alebo len blahosklonne povedali, že som chutné decko a viackrát povedali, že raz zo mňa bude pekná žena. Mám devätnásť rokov, ale nepripadám im dosť ženská. Naozaj so záujmom sa na mňa pozerajú chalani do sedemnásť rokov. Preto som si dala vysoké opätky, ale pripadala som si ako bocian. Fakt mám dlhé nohy.
Ja som cítila neistotu, či zase tvoríme pár, alebo je to iba priateľské gesto od neho k bývalej frajerke, keď som sa cítila stratená v cudzom meste. Vždy som dúfala, že keď budeme v tom istom klube, že budeme spolu tancovať, celý rok som drela, na súťaži som postúpila, ale neopýtala by som sa ho, aby si nepomyslel, že som trúfalá. On má tanečnú partnerku.
Išli sme voľným krokom, nepristavovali sme sa pri nikom.
„Oleg, všetkých poznáš?“ naivne som sa opýtala.
„Nie, ale oni ma poznajú, lebo som populárny, vedia, že som Mogul, ale nie všetci vedia, čo robím. Na tanečných súťažiach a vystúpeniach sa o lístky trhajú, hoci vraj predtým býval minimálny záujem. Som rád, že je zrazu tanec v móde.“
Išli sme si sadnúť k stolíku pred reštauráciou a objednali sme si nealko. Okolo chodila mládež a prihovárali sa nám. Dávali Olegovi podpisovať jeho farebnú podpiskartu. Všetci nás fotili mobilom a polovica fotiek sa ocitne na nejakom Facebooku.
,,Láska, všetci sa na teba dívali a každému si sa páčila,“ povedal Oleg a bol naozaj šťastný.
Ja som si pomyslela, že sa pozerali na neho a on sa páčil a o mne rozmýšľali kto som. Nevedela som, ako to doteraz bývalo, či bol stále s tou istou a teraz je so mnou. Sám určite nebol. Opýtam sa? Nie, ani by som sa neponížila. V tejto chvíli je to takto, a je to dobre. Bola som z masla a roztápala som sa. Láska moja, Oleg môj!
