V spoločnosti prevláda pocit, že odkedy sa na Slovensku postavili paneláky a matky zavesili deťom okolo krku kľúč na šnúrke, na výchovu detí neostalo dosť času.
Ale to je len teória, ktorú nevyznávam. Mňa vychovávali mama aj stará mama a ja som podľa nich vychovávala moje deti, dohováraním, prehováraním, rozhovormi doma v rodinnom kruhu.
Predpokladám, že sa to aj teraz všade robí, naše deti sú vychované. Majú svoju hlavu, pritom tradícia ostáva. Majú veľa kamarátov, ktorí chodia k nám, minule suseda vravela, že aj z kufra nieto vystupoval. Myslela kufor auta.
Chodí k nám aj mladá mamička, spolužiačka našich báb, ktorá sa na strednej škole stala slobodnou mamičkou.
Podľa zákona jej stredná škola povolila nosiť dieťa so sebou do školy na vyučovanie. Teraz ju už nenosí, lebo dieťa začalo chodiť, je veľmi pohybovo nadané, všade je.
Aj k nám chodia na návštevu, u nás sú vítané, dieťa rastie, nás to teší. Nedávno boli a prehovorili sme mladú mamičku aby spala u nás aj s dcérkou. Narástlo dieťa, je rozkošné a šikovné.
Pozerala som za nimi, ako išli hore schodmi, držali sa za ruky a malá statočne prekonávala každý schod.
Volal som za malou ,,pápá" a kývala som jej rukou, išli spať. Malá zastala a dívala sa na mňa, ale neodpovedala. Pomyslela som si, že ešte ju nezačala vychovávať, preto nevie povedať pápá.
Vtedy mladá mamička povedala: Eli, sprav čauky-čauky!
A dieťa sa usmialo, zdvihlo pravú rúčku, zamávalo otvorenou dlaňou sprava doľava ako kráľovná Alžbeta a jasným anjelským hláskom povedalo:
Čauky-čauky!
Tak toto!
Bola som nadšená, mladé mamičky vychovávajú svoje dietky a majú nové nápady a moderný slovník.
