Tradícia prvomájového bozku pod kvitnúcou čerešňou je dlhodobou ohrozená. Obávam sa, že čas kvitnutia čerešne sa nevráti, nezmení, mala by sa vytvoriť nová tradícia. Bozky budú pod iným rozkvitnutým stromom.
Možno bude lepšie, kvôli meniacemu sa podnebiu, kvitnúci strom vynechať. Ale snáď stromy budú kvitnúť aj v budúcnosti? Alebo preventívne stromy vynecháme úplne.
To je škoda, je pekný pocit, ak párik po bozku má vo vlasoch napadané drobné biele kvety. Máličko ustupujem od požiadavky bielych kvetov. Nielen biele sú pekné, kvety každej farby sú pekné. A vo vlasoch zvlášť.
Pamätám sa, keď...
Nechajme to, každý má svoje zážitky. Prvomájové zážitky nabetón patria k tým najromantickejším. Všetko pekné si treba zachovať a uložiť niekam na pekné miesto. Sú ľudia, ktorí potrebujú radu, že kam, ale zase viac je takých, ktorí hneď vedia aj bez rady.
Na našej záhrade máme tri čerešne, jedna zasadená k plotu sa nakláňa ponad plot na cestu. Cesta vedia na lúky, k železničnej trati a k rieke Hron. Ideálna cestička na prechádzky.
