Mladý policajt sa zdraví a pýta sa, či som Macka Macková. Neochotne pripustím a nepáči sa mi už to, že na mňa švagor pred cudzím mužom, navyše úradnou osobou volal Macka. Je to trošku neseriózne.
“Som Mária Macková,” odpovedám veľmi vážne.
“Ale volajú vás Macka?”
“Áno,” poviem skleslo.
“Diego Botoš vás uviedol ako svedka istej udalosti. Nie je to klasifikované ako trestný čin, ale chcem to vyšetriť.”
“Som svedok?” pýtam sa a trošku mi to napravilo náladu. Vravím, aby sme išli do domu, nech nevidí celá dedina, že ma vyšetruje policajt. Odomknem a zavediem do domu.
“Zatiaľ nie ste svedok, skúmam, či ste udalosť videla a či budete ochotná svedčiť.”
Pozriem na policajta. Som ochotná, ó božemôj, aký je pekný. Prikyvujem, som ochotná a pýtam sa, či je to vážne. Policajt vraví, že nie, je to len niečo medzi občanmi, čoho som ja bola svedkom.
“Občan Diego Botoš uvádza, že ste išli okolo so psom, keď mu Ján Blko násilím vytrhol z rúk fľašu vína.”
“Znie to ako cigánske meno. Cigáni sa bili o fľašu,” hovorím.
“Áno, jeden je občan rómskeho pôvodu.”
“A čo ja s tým?”
“Že ste išli okolo pri potoku a kričali, nechaj ho!”
“Pán policajt, keď sa Rómovia bijú napravo pri potoku, tak ja sa dívam doľava. Kto by sa chcel pripliesť do bitky?”
“Ale viete o kom je reč? Chodíte tade?”
“Chodím, ale nič som nevidela.”
“Chodí so psom aj iná blondína?”
“Nie, iba ja tade chodím.”
“Viete o kom hovorím?”
Zamyslela som sa. Pri potoku bývajú v chatrnej, naklonenej, starej drevárni dvaja bezdomovci. Jeden je malý, chudý Róm, toho sa snaží každý vybiť, okradnúť. Asi o ňom je reč. Ale nemôžem uveriť, že by sa bezdomovci navzájom bili. Oni sa podporujú, stále vyzváňajú pri bráničke, že Macka, nemáš zbytočné euro, alebo sviečku? Potme sa nám zle žije. Macka, Macka, stužkovú baterku nemáš? Kamoš rád počúva omšu v rádiu. Tomu neverím, ale baterku dám. Ten zase tabletku pýta, lebo kamaráta, ktorého tu volajú Mando bolí ruka, zlomili mu ju pri bitke. Pomáhajú si a chránia jeden druhého.
“Pán policajt, to bude ten malý chudý Róm, voláme ho Feťáčik, ale ten ani poriadne hovoriť nevie.”
“Vidíte, prišiel, spravil udanie, ak treba vie hovoriť. Ale keď ste nič nevidela, tak ja pôjdem.”
Škoda, taký je krásny, ešte chvíľu by som sa na neho dívala, ale čo sa dá robiť, keď som nič nevidela. Vyprevadím ho je mi ľúto, že ho už neuvidím.
Prešiel čas, ani neviem koľko a niekto zvoní pri bráničke. Idem otvoriť a úsmev mi rozžiari tvár. Ó, to je ten pekný policajt. Vraví, že má fotky osôb z toho prípadu a prišiel znova, lebo dúfa, že podľa fotiek si spomeniem a budem vedie pomôcť dokončiť prípad.
“Dobre, rada pomôžem, poďte ďalej,” otváram bráničku. Okolo ide Katka, volám ju, aby vošla, ona je tá pravá, pozná nízkeho Róma, Feťáčika, všemožne mu pomáha. Keby ona išla okolo a Feťáčika by bili, ona určite zakričí: Nechaj ho!
Sadneme si v kuchyni a policajt sa pýta Katky, či ho naozaj pozná. Katka, mu vraví, že aj minule ho posadila v kuchyni, nabrala mu teplé jedlo. Pritom mu vyprala, usušila a vyžehlila košeľu. Za ten čas jej ukradol kabelku a predal susede. Ona ho potom vykrstila a vysvetľovala, že to sa nepatrí, ale keď on je taký chudáčik, už je ako tieň, tak mu pomáha ako sa dá. Policajt nám ukázal maličké fotky na spise.
Áno, je to Feťáčik, toho druhého tiež poznám, mladý chalan, biely, chodí okolo nás.
“Aj toho druhého poznám, chodí okolo nás, vždy sa pozdraví. Slušný človek. Pán policajt, tak záleží na jednej fľaši, že to opätovane vyšetrujete?”
“Nie, na fľaši nezáleží, ale vyskytli sa nové okolnosti a záleží na spravodlivosti.”
“Moja mienka je taká, že možno sa nič nestalo. Cigáň cigáni a ten druhý je čo? Čo robí?”
“Je vo vyšetrovacej väzbe.”
“Ále, ten pekný, slušný chlapec je basák? Tak asi tiež nebude vzor pravdovravnosti. Vyriešte to tak, aby sa ani jednému neublížilo.”
“Presne o to ide. Ján Blko povedal, že fľašu mu zobral a zahodil, lebo ten občan vyzerá chorý, aby mu jablčné víno, takzvané čučo neublížilo.”
“Tak vidíte. Aj my dve potvrdzujeme, že vyzerá chorý. Aj minule odpadol na ulici, sanitka ho zobrala do nemocnice, ale on ušiel.” Policajt prikyvuje, rozmýšľa.
“Ja si osobne myslím, že čučo spolu vypili, potom sa pobili čierny s bielym, ale nepíšte do úradných papierov nič. Vidíme, že ste veľmi svedomitý, ale takto to bude lepšie,” povedala Katka.
“Zaujímalo by ma, prečo práve vás uviedli ako svedka?” pýta sa ma.
“Lebo máme na bráničke meno a iní si nepíšu. Potom počujú ako na záhrade ma celá rodina volá Macka, takže chodia vyzváňajú a ja im vždy dám nejakú maličkosť. Sviečky a baterky kupujeme iba kvôli bezdomovcom.”
Policajt nám poďakoval a išiel. Vyprevadila som ho a dívala som sa za ním. Dobrý človek, svedomitý, starostlivý. Ja som mohla som byť svedok, ale nie som dosť dobrý svedok. Škoda!
PS: Feťáčika nedávno pochovali. Asi nezdravý spôsob života. Búdu zbúrali, pri potoku už nikto nebýva.
