Už nie sú horkokrvný mladíci, ktorí sa úplne prirodzene vrhajú do všetkého po hlave a nevidia problémy. Od začiatku prvej cesty prešlo 12 rokov. Hanzelka má 39, Zikmund 40, vyštudovaní inžinieri, ale ich životnou školou bola Afrika. Poriadne ich preskúšala, prežili si svoje.
Hanzelka a Zikmund so striebornou tatrovkou na začiatku svojej prvej cesty, mladí, čerství inžinieri
Jiří Hanzelka a Miroslav Zikmund dvoj portrét slávnych mužov
24.12.1920-15.2.2002---------14.2.1919-1.12.2021
Druhú cestu chcú mať dobre pripravenú. Čakajú ich nové zážitky, ale nechcú príliš riskovať, skúsenosti z cesty využijú a pretavia do prípravy. Strieborná Tatra T 87 ostane doma a pôjde do múzea. Tentoraz pôjdu na dvoch autách s doprovodom.
Budú to upravené nákladné autá Tatra 805.
Tatrovky sa doteraz vyrábajú, využiteľné sú aj v armáde, alebo v špeciálnych pracovných odboroch, napríklad včera som videla krásnu novú, bielu tatrovku s miešačkou.
Nevedela som zistiť koľko mužov išlo s nimi a akých profesií.
Bol rok 1959 a boli zvláštne časy. V Československu už 11 rokov vládli komunisti. V r. 1948 sa vlády ujal Klement Gottwald a mal predstavu, že republika pôjde svojou cestou, ale tejto predstavy sa rýchle vzdal.
Československo bol vtedy priemyselný štát na dobrej svetovej úrovni. Po prevzatí moci vo všetkých odboroch hlavné slovo mali partajníci. Odborníkov vymenili za ambicióznych členov komunistickej strany. Predpokladám, že vtedy to začalo ísť dole kopcom. Sovietsky zväz aby pomohol, dosadil do vlády svojich poradcov. Popravy z politických dôvodov boli bežné a v Československu bolo 100 tisíc politických väzňov.
V roku 1953 zomrel Stalin a Gottwald musel ísť na jeho pohreb. Prežil ho o 9 dní.
Sovietsky zväz a USA aktívne podporovali studenú vojnu vo svete.
Naši cestovatelia opúšťali republiku, aby precestovali Áziu a Oceániu. Venovali štátu Hanzelkovu vilu, na výmenu, aby im štát financoval cestu.
Hanzelkova vila v Zlíne , dnes je tam detská ozdravovňa
Hanzelkova vila v Zlíne. Manželka s deťmi sa museli odsťahovať k starým rodičom, do Prahy, lebo ochorela na rakovinu, bola často a dlho v nemocnici.
Od roku 1959 - 1064 prešli Turecko, Sýriu, Pakistan, Indiu, Cejlón, Barmu, Kambodžu, Indonéziu, Japonsko, Irak.
Turecko bola prvá krajina, na ich druhej ceste
Pohostinný Turci radi vítali návštevy vo svojich bytoch
Turecko so štíhlymi mešitami
Turecko
Trójsky kôň, Trója je v súčasnom Turecku
Turecká svadba, ženy sú oblečené v tradičnom odeve, ale aj v modernom, súčasnom
Turecká káva
Turecké kúpele.
Mnoho sme prevzali od Turkov. Istý čas, po bitke pri Moháči v r. 1526, sa turecké vojsko usadilo v našej krajine, žilo spoločne s nami na našom území. Vojaci sa udomácnili, priniesli svoje zvyky a niektorí prijali naše a priženili sa.
Keď zomrel sultán Suleyman I. v Turecku, velitelia sa rozhodli vrátiť domov. Nový sultán bude rozdávať hodnosti a majetky. Na návrat domov sa pohla obrovská armáda.
Na fiľakovskom hrade bola posádka 3 tisíc tureckých vojakov, ale tristo z nich sa nevydalo na dlhú cestu domov. Boli doma vo Fiľakove, už 39 rokov mali ženu, deti, vnukov, takže ostali. Aj v našej rodine sa nesie turecké dedičstvo u niektorých členov rodiny dosť nápadne vo výzore.
Na hrade je múzeum, ostalo veľa predmetov, ktoré sú zaujímavé. Hoci z hradu je zrúcanina, Bebekova bašta hrdo stojí a víta návštevníkov, ktorí radi poznávajú nepoznané. Z tureckého dedičstva sa zachovali nielen nádoby a pracovné náradie, ale viem aj o jednom zvláštnom, zaujímavom hudobnom nástroji. Vyrábajú ho z dreva a je dychový. Má zastretý zamatový hlas, v ľudovej hudbe toho regiónu dobre znie. Volajú to tárogató.
Hanzelka a Zikmund sa zastavili v Sýrii a v Pakistane, potom v Indii.
Sýria
Pakistánec
India dnes si stále váži tradičné oblečenie
Rádžasthan v Indii, dievča si prikrylo tvár
Bhután, hornatý kraj
Žena s dieťaťom z Oceánie
Precestovali aj veľkú časť Sovietskeho zväzu v roku 1963 až 1964 od Jakutska na severe, po Tadžikistan na juhu, konkrétne Kazachstan, Kirgizstan, Uzbekistan, Tadžikistan. Napísali, že Rusi sú najmilší ľudia, akých stretli.
Kazach
Tadžikistan
Tadžik dnes
Tadžické ženy na starej fotografii
Kirgizské dievča dnes v tradičnom odeve
Čínu nemohli navštíviť, lebo v tom čase, za vlády Mao Ce-tunga nastala roztržka so Sovietskym zväzom.
Do vlasti sa vrátili v roku 1964, Praha ich vítala na Staromestskom námestí. Boli obdivovaní a milovaní hrdinovia, Československo bolo pyšné na svojich cestovateľov. Oni dvaja stelesňovali všetky dobrodružstvá šíreho sveta. Generácia Čechov a Slovákov so zatajeným dychom čítala ich cestopisy, počúvala rozhlas a videla ich v krátkych filmových dokumentoch, ktoré sa premietali v kinách pred filmovým predstavením.
Otvorili našim okno do sveta a oni sami vyzerali ako skauti v krátkych nohaviciach. Kým Jules Verne si svoje skvelé príbehy vymýšľal, oni neobyčajné príbehy prežívali.
H+Z novoročný prípitok 1948
Zdokumentovali svet, hovorili s Gagarinom, sovietskym kozmonautom, stretli sa s Edmundom Hilarym, ktorý prvý vystúpil na Mont Everest v Himalájach. Československý rozhlas odvysielal 700 reportáží. Vysielali pravidelne počas celej expedície, rozhlas počúval každý, v tých časoch televíziu malo menej ľudí. Netušili, že v neprítomnosti sa stali takmer najslávnejšími ľuďmi doma.
Usadili sa v Zikmundovej vile a písali knihy. Z prvej cesty napísali 9 kníh, z druhej 2 knihy, Obrácený půlměsíc a druhá bola Světadíl pod Himalájem.
Prečo len dve, keď cesta bola oveľa dlhšia? Niečo sa stalo a oni upadli do nemilosti vlády a trvalo to 21 rokov.
Ani ich osobný život nebol šťastný. Hanzelkova manželka zomrela na rakovinu a Zikmundovci sa rozviedli. Manželka, Eva Mašková, operná speváčka Národného divadla sa vrátila so synom do Prahy. Jeho jediné dieťa, syn Miroslav povedal, že otca poznal iba z jeho kníh.
Najslávnejšia dvojica cestovateľov upadla do nemilosti, lebo v časoch, ktorá dostala pomenovanie Pražská jar sa postavili na stranu reformných komunistov. Zosobňoval ich Dubček a prezident Svoboda.
V r. 1968 odmietli vpád sovietskych vojsk. Vojská tu ostali 21 rokov, vláda naopak neostala, musela byť vymenená.
Oboch cestovateľov vylúčili z komunistickej strany, nesmeli cestovať ani publikovať. Hanzelka podpísal aj Chartu 77, lebo bol presvedčený komunista a chcel pomôcť strane obnoviť sa a zbaviť chýb, aby sa zachovali dobré zásady a ideály strany.
Ani zamestnaní nesmeli byť, Hanzelka ku koncu dostal prácu v záhradníctve. Vydali tri ďalšie knihy ako samizdaty.
V roku 1989 prišla Nežná revolúcia. Všetko sa vychýlilo zo svojho miesta, ale vrátilo sa do svojej podstaty. Nie, dvadsaťjeden rokov sa nedá vymazať, ale podľa očakávaní, mali prísť lepšie časy. Pre niekoho prídu, pre niekoho nie.
Po nežnej revolúcii mohli znova cestovať, ale Jirka Hanzelka pre svoj zdravotný stav sa expedície nemohol zúčastniť.
Obidvaja boli bielovlasí starci. Mám aj fotografiu, ale je ešte horšej kvality, ako niektoré staré fotky, ktoré som vyššie uverejnila. Bez hrozných starých fotiek, sú staré časy menej pochopiteľné. Túto fotku nemusíte vidieť, aby ste pochopili. Bielovlasé hlavy ste už videli, ale o tej starej dobe je ťažké si urobiť predstavu ak nevidíte obrázky.
Mirek Zikmund mal 70 a predsa sa odhodlal. Pôjde bez kamaráta. Bude to ťažké, boli ako bratia, ale šanca sa nesmie zahodiť. Výprava sa mohla začať plánovať.
Tretia cesta sa uskutočnila v roku 1991. Začala v Japonsku.
