Musím povedať, že túto vešticu aj v telke dávali. Našla stratené dieťa, ktoré polícia dlhé dni a týždne hľadala. Presne označila miesto a tam dieťa našli. Pomohlo im to, hoci dieťa bolo mŕtve. Veštica sa stala veľmi vyhľadávanou.
Ja som sa u nej zase ocitla nechtiac. Tentoraz s inou známou, ktorú nechal partner a ona bola z toho zrútená. Poď so mnou, hovorila, sama to nezvládnem. Podporím ju, pôjdem s ňou, pomyslela som si, ja som už raz u veštice bola.
Keď známa vyšla, veštica poslala po mňa von malého chlapca, že teta poďte dnu, mama vás volá. Zase som neoddolala a vošla som. Vlastne ani som nevedela, čo sa mám opýtať. Ona mi to uľahčila.
“Pani, ak máte problém, modlite sa!”
A bolo to vybavené. Povedala, aké modlitby sa mám modliť, kedy a kde. Určila na to kostol, hoci cirkev prudko odsudzuje veštice. Zinkasovala 10 eur a išli sme domov.
Tej známej som sa posťažovala a ona sa pochválila, že od nej pýtala iba 5 eur. Smiala sa, že tak mi treba, načo som si obliekla biznis kostým. Mám zlaté hodinky a na krku mi visia okuliare v zlatom ráme, na zlatej retiazke. Od takej boháčky, by ona pýtala ešte viac. Namietala som, že veď to nie je naozajstné zlato a nič mi nevyveštila iba, že sa mám modliť.
“Hej? Veď aj mne. A nie hocikde, ale v kostole.”
Povedali sme si, že drahú radu dodržíme a využijeme. Aj sme využili. Známa sa vydala za mladého vdovca, ku ktorému si náhodne sadla v kostole. Ja som sa nevydala, lebo som bola vydatá, ale veštica sa vydala. Videla som ju o pár dní pred radnicou v svadobnom sprievode. Ona bola nevesta a kým čakali, so ženíchom sa stále bozkávali. Bola veľmi príťažlivá, dobre obdarená blondína, s veľkými prednosťami a nádhernými očami. Ja som išla okolo radnice a prekvapená som ich videla. Boli pekní a zamilovaní.
V kostole som získala partiu dobrých kamošiek. Spolu spievame, chodíme sa kúpať, tancovať, aj na dlhé prechádzky po okolí, na záhrade si pomáhame, na kultúrne podujatia zájdeme. Nechýbame nikde, kde sa niečo deje a niekedy sa aj manželia a deti pripoja, lebo malá kopa pýta viac.
