Na hore Ararat pristála loď, vody poklesli. Z archy vystupuje Noe, Boh s ním uzatvára zmluvu, v ktorej sa zaväzuje, že na ľudský rod už nikdy nezošle utrpenie. Znakom toho je dúha na nebi.
“Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom medzi mnou a zemou. Keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vždy si znova spomeniem na svoju zmluvu. Aj vy budete vedieť, že oblúk na nebi je znakom ukončenia všetkého, čo bolo zlé a odteraz dobre bude.”
Potom požehnal Noema a jeho synov a povedal im:
“Ploďte, množte sa a naplňte zem! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme. Všetko čo sa hýbe a žije, nech vám je pokrmom. Všetko vám dávam tak, ako zelené byliny. Nech nikto ľudskú krv nepreleje, pretože na svoj obraz som stvoril človeka. Keď zabijete človeka, ako keby ste zabili mňa. Vy však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!”
Takto o potope sveta hovorí Biblia. Náboženské texty sú plné symbolov a inotajov.
Tento istý biblický príbeh sa našiel aj v minulosti, oveľa dávnejšie v rámci rozličných kultúr po celom svete. Starodávne spisy o veľkej záplave sa pozoruhodne podobajú v detailoch. Príbeh o potope sa opisuje v epose o Gilgamešovi v starých sumerských spisoch, ktoré sa našli na 12 hlinených tabuľkách napísaných klinovým písmom.
V gréckych mýtoch Zeus poslal povodeň, v rímskych Jupiter za pomoci Neptúna, boha mora, zaplavil zem, aby sa zbavil “zlých spôsobov ľudstva”. Aj na egyptských papyrusoch píšu o záplave proti “povstaleckému ľudu”. Biblia príbeh nielen naznačila, ale veľmi detailne popisuje.
V jednej veci sa zhodujú všetky príbehy. Pred potopou sa dožívali ľudia vysokého veku, 900 a viac rokov, napr. Matuzalem 969, ale po potope nastala zmena a už žijú len normálny ľudský vek, ale stále vyšší, ako sa dožívajú ľudia dnes.
Sú rôzne názory na potopu, sú skupiny ľudí, ktorí veria, že sa to stalo pred 12 tisíc rokmi, presne tak, ako je opisovaná potopa. Sú skupiny, ktoré pripúšťajú, že niečo z toho môže byť pravda ako lokálna záplava, ktorá zaplavila celý ich vtedajší známy svet. Sú takí, ktorí to celé striktne odmietajú.
Moja téma nie je potopa sveta, nie som odborník na Bibliu, ani na staroveké kultúry. Tento článok je o krásnej dúhe, ako symbolu zmluvy po potope.
Moderný človek si vypočuté pretransformuje do svopjich slov a doplní svojími vedomosťami. Všetko som napísala mohlo byť veľmi dávno a nemuselo to byť takto, ale dúha je stále, a je na nebi. My ju naozaj vidíme a veríme, že je prísľubom.
Zmluva o neútočení medzi Bohom a ľudstvom.
Ľudia nebudú útočiť slovom a činnmi proti Bohu a Boh nebude trestať ľudstvo vo veľkom, vinných aj nevinných, ale iba jednotlivcov, ktorí si to zaslúžia. Ak sa zachová rovnováha medzi Bohom a ľudstvom, zem nebude spustošená.
Súčasným jazykom povedané, ak sa udrží v rovnováhe pozitívna a negatívna energia, nebuda zem zničená. To má pripomínať dúha na nebi, ako symbol zmluvy o udržaní rovnováhy medzi dobrom a zlom.
Na tomto obrázku je dvojité ubezpečenie, dvojitá dúha, že už bude dobre.
