Bol v službe, keď mu pridelili povinnosť zazvoniť pri bráne.
Dostali hlásenie, že nejaké stredoškolské decká sa popili, robili rozlúčku so starým rokom u jedného zo spolužiakov, na ich záhrade pri rieke. Chceli vítať Nový rok, ale k tomu nedošlo, lebo už podvečer boli opití. Nezvládli to a jedno dievča z partie im začalo odpadávať. Teda tieto dievčatá skoro nič nevypili a nezvládajú to!
Na záhrade nemali nič len búdu na pracovné náradie, tam na tie lopaty ju nemohli uložiť. Mali dobrý nápad, že ju zavedú bližšie k rieke, tam fúka čerstvý vietor, vyfúka jej všetko z hlavy, vytriezvie.
Blízko rieky na nespevnenom svahu sa im ťažko išlo. Ešte popadáme do rieky. Navyše museli vliecť dievča, ktoré stratilo nielen schopnosť udržať rovnováhu, ale nedokázalo ani kráčať, ani stáť. Padala a padala. Pri poslednom páde si udrela hlavu o nejaký kameň a tiekla jej krv z čela.
Čo teraz?
Nechajú ju ležať pri rieke, ale to by mohla spadnúť do vody. Musia ju dopraviť do nemocnice.
To bolo ťažké rozhodnutie, musia požiadať o pomoc, ale koho? Dosť ľudí chodilo okolo, ktorí pripravovali miesto na odpálenie malého polnočného ohňostroja. To sa tu zvyčajne robilo pri rieke, hoci tento rok bol zákaz petlice strieľať.
Deckám sa jazyk plietol a keď požiadali okoloidúcich o pomoc, nikto ich nebral vážne. Nedospelé decká si robia srandu.
Cudzí ľudia nereagovali dobre, ale jedno z dievčat malo nápad, že určite má vo vrecku mobil a zavolajú jej rodičom.
Našli mobil a v mobile bola napísaná mamina, stačilo stlačiť tlačidlo.
Kto z nás sa odváži? Jedno dievča.
Vysvetľovanie bolo rýchle. Jazyk sa jej plietol, ale povedala, že teta, ja som spolužiačka a nevieme čo máme robiť, ona nám odpadla, je v bezvedomí, tečie jej krv z čela. Mama povedala štartujeme a ideme, kde presne ste? Počkajte nás, my sa musíme do mesta dostať, sme na večierku v susednom meste.
Medzitým zazvonil mobil, inému dievčaťu z partie a ocino sa pýtal, že tak ako, ale ona sa rozplakala a povedala, že im kamoška odpadla, leží na zemi a z hlavy jej tečie krv.
Kde ste?
Pri rieke.
My sme neďaleko, hneď sme tam.
A boli. Nebol pozdný večer, ale v decembri sa rýchle stmieva. Našli tmavé, slabo osvetlené nábrežie, naložili a odviezli dievča na pohotovosť, aby im tam neumrelo. Spolužiačka išla tiež, aby na pohotovosti povedala meno a adresu kamošky.
Dievča prijali v nemocnici, keďže osoba nebola dospelá a bola pod vplyvom alkoholu, museli upovedomiť rodičov prostredníctvom polície, aj tiež miestny úrad príslušnej obce. Hlásenie pôjde aj do školy.
Preto policajné auto zastalo pred domom rodičov dievčaťa a na zvonenie vyšla stará mama, ktorá sa veľmi vyľakala.
Čo sa stalo? Policajt v uniforme na služobnom aute v piatok večer môže oznamovať len zlú správu.
,,Pán policajt, čo ste mi prišli povedať? Naši sa zabili všetci v jednom aute?”
,,Nie, pani nebojte sa, nikto sa nezabil. Len som sa chcel niečo opýtať pána domu. Nie je doma?”
,,Som jeho mama, som sama doma. Odišli na aute. Pán policajt povedzte mi, preboha vás prosím, čo sa im stalo! Povedzte mi pravdu veľmi sa bojím! Neprišli ste v služobnom aute niečo sa pýtať, určite nie! Tak mi to povedzte, pekne vás prosím!”
Zbledla a triasla sa ako osika. Ani vtedy som jej nemohol nič povedať, iba som prisahal, že nikto nezomrel a nemali dopravnú nehodu.
,,Hovoríte pravdu, pán policajt?”
,,Čistú pravdu! V pohode zamknite bránu a vráťte sa do domu, pani! Nič sa nestalo.”
Policajt radšej rýchle odišiel. Nesmel jej nič povedať a pani bola na odpadnutie.
Teda, tie decká! To je hrozné, vždy niečo vyvádzajú. Aj my sme vyvádzali, keď som bol chlapec, ale myslel som, že tieto deti, táto mládež sa poučila z našich otrasných príbehov! Boli aj také, ktoré končili smrťou. Ale nie, oni sa nepoučili! Robia to isté.
Asi si musia svoje prežiť tiež.
