Mladý, čerstvý lekár, ležal s dievčaťom. Zadriemal. Ona na neho pozerala ako spí a pomyslela si, že má peknú tvár, tmavé vlnisté vlasy. Veľmi ho ľúbi.
Mladý sa prebral a holý sa posadil k stolu.
,,Pozri, kamarát nám nechal malý olovrant, aj fľašu vína. Nalejem ti?
Nie, ona nechcela, je mladá, nepije. Dívala sa na neho a zdal sa jej smutný. Prisadla si k nemu a on začal hovoriť o kamarátovi.
Dobre si rozumeli, počas celého štúdia. Na prednáškach spolu sedeli, na intráku sa spolu učili, požičiavali si skriptá. Chodili spolu von, stretávali sa s dievčatami.
,,Pekné časy to boli."
,,Teraz ste lekári. Aj to je pekné!"
,,Áno," povedal skleslo holý Adam, vyhnaný z raja.
Koniec dobrých študentských rokov, zábavy a bezstarostnosti. Lekár v nemocnici už nemôže byť bez starosti. Nedá sa vrátiť do božských, veselých rokov, kde žili ako v rajskej záhrade. Študentský život je taký.
Pri akých príležitostiach majú ľudia pocit, ktorý by mohol byť nazvaný ,,vyhnanie z raja"? Kto boli ľudia, ktorí to prví pocítili a prečo sa ten pocit preniesol do starých náboženstiev a uchovalo sa až doteraz?
Vyhnanie z raja, vitráž v kláštore Hellingenkreutz
Opísali ho pred tisícročiami v Biblii, ktorú napísali podľa oveľa staršej knihy Genezis. Je to staré spracovanie tradícií, Izraela a okolitých národov starovekého Blízkeho východu a prehistórie starovekého Sumeru, Babylonie a Ugarita, napísaná na zvitkoch. Kumránske zvitky boli uložených v hlinených nádobách a zakopané blízko Mŕtveho mora.
Téma vyhnania z raja bola tam zapísaná.
Musí to byť najväčšia trauma ľudstva. Nevznikla z náboženstva, ale zachovala sa vďaka nemu, prostredníctvom prepisovania v kláštoroch.
Adam a Eva boli vyhnaní, lebo napriek zákazu jedli ovocie zo stromu poznania. V Európe je to jablko, v Izraeli to bolo pšeničné zrno.
Adam a Eva s jablkom, koláž E. G.
Z akých pohnútok vychádza pocit, že sme vyhnaní z raja?
Archeologické objavy posledného storočia ukázali, že je mnoho styčných bodov medzi vykopávkami a medzi kapitolami Genézis, lyrickými, alebo liturgickými textami starovekého sveta. Zdá sa, že sa skoro všetko skutočne stalo, o čom píšu vo veľmi starej knihe Genezis.
Téma ,,vyhnanie z raja" je tak neskutočne stará, a predsa pretrváva u ľudí, ktorí prežívajú obdobie svojho života, ktoré sa môže zdať ťažšie a zložitejšie, ako bol jeho život donedávna. Niečo stratil, čo sa už nemôže vrátiť.
V tomto príbehu skončil sa študentský život, musí začať pracovať, vstávať do práce. Bude v práci, aj v čase, keď predtým sedel v bistre, a napríklad aj večer a v noci bude mať službu a iní sa budú prechádzať pri mesiačiku.
Ktorí ľudia mohli žiť v raji? Podľa histórie, to mohli byť lovci - zberači. Zase sa odvolám na archeologické nálezy. Dokladujú spôsob života vo veľmi dávnej minulosti. Jedlo si museli uloviť a nebolo to ľahké. Ale nelovili každý deň. Predpoklad je, že žili v skupinách, v tlupách a spolupracovali. Následne mali viac dní pokoj a ženy s deťmi a seniormi zbierali semiačka pšenice. Pravdaže aj iné, prešli veľkými územiami a nachádzali rastliny a korienky, vhodné na zjedenie.
Chodili spolu celá tlupa. Išli voľným tempom, držali spolu, mali pestrú, zdravú stravu. Napchali sa do sýtosti, keď mali jedlo, aby boli sýti, až kým zase zberači nazbierajú a lovci ulovia ďalšie jedlo. Gén napchávania sa zachoval doteraz. Aj keď máme dostatok jedla, niekto cíti nutkanie napchávať sa. Vraj to ostalo v nás celé tisícročia zo starej doby. Je to možné a tvrdí to Yuval Norah Harari v diele Sapiens Stručná história ľudstva. Nie je veľmi stručná, ale veľmi dobre napísaná.
Putovali spolu, nikto nebol osamelí. Pohoda a porozumenie, občas dostatok jedla a relatívne dosť voľného času s prechádzaním peknou prírodou bol v ich predstavách raj?
Ďakovali svojim Bohom, alebo mali jedného? Prinášali im dary? Zachovali sa miesta, ktorých význam je nejasný.
Takýto unikátny archeologický nález z roku 1994 sa našiel na vrchole kopca Gobekli Tepe (Pupkatý vrch) na území dnešného Turecka. Datovaná je do neolitu a uznaná za svätyňu a galériu v kameni.
Hĺbkové radary ukazujú, že odkrytá je len desatina komplexu. Mohutné vápencové piliere s hmotnosťou 50 ton zdobia reliéfne vyobrazenia zvierat a vtákov. V okolí sa našli základy chatrčí a kamenných nástrojov, lebo z doby kamennej sa drevené nemohli doteraz zachovať.
Gobekli Tepe postavili zberači - lovci pred 11 600 rokmi. musíme prehodnotiť históriu a výrazne posunúť hranicu počiatku ľudskej civilizácie.
Podobnosť so Stonehenge tu je, ale Gobekli Tepe je staršie približne o 6 500 rokov od tej stavby. Minulosť ľudstva siaha do veľkej hĺbky.
Ten čas, ktorý považovali za dobrý, sa vývinom dostal do bodu, keď sa rozhodli pšeničné zrno zasadiť do úrodnej pôdy, aby ho nemuseli neustále hľadať. Keď vyrástlo a mali zasiate celé pole, postavili pri ňom dom.
Možno sa usadili hneď, alebo to prišlo postupne, ale od tej chvíle boli poľnohospodári. Polepšili si, nemuseli putovať, hľadať, všetko mali pokope, dom, pole, domestikované zvieratá.
A prečo v nich neostal dobrý pocit? Lebo už nemali pestrú stravu, ktoré nachádzali na odľahlých miestach, ale len to čo si pri dome na poli vypestovali. Na poli dreli v pote tváre, od vidím, do nevidím. Bývali jednostaj v tom istom malom domčeku, ktorý si postavili, kde mali plno potomkov aj predkov, tlačili sa v nezdravých podmienkach, o hygiene asi nemali vedomosti, ani možnosti snáď neboli.
Žili dlhšie, ale upadli do pasce driny.
Pohoda je nenávratne preč, v srdciach ostal nepokoj a spomienka na pomalé putovanie v zdravej prírode. Síce tam aj mamuta možno stretli, ale inakšie to bola v ich spoločných spomienkach rajská záhrada.
