Na horský hotel Gejdák smerovali ľudia z ďaleka, aj z blízka na stretnutie rodiny Barošovcov.
Gejdák, 15. september 2023
Na rodinné stretnutie prišlo 167 ľudí. Úžasné, však? Nemusíte rátať, aj na fotke sú všetci, jeden člen rodiny fotil.
Mala som obavy, ja nebudem nikoho poznať, starí zomreli, mladých nepoznám, už sa ľudia oveľa menej stretávajú, rodiny možno vôbec nie. Tak sa aj stalo, ale podávali sme si ruky a zoznamovali sme sa. Majú ešte priezvisko Baroš, alebo vytráca sa?
Hovorili sme si koho vnuci sme, ako súvisíme s rodinou. Pripomínali sme si príbehy z minulosti, dávne stretnutia, úsmevné, na ktorom sme boli, alebo pohreby, na ktorých sme si poplakali, spomínalo sa.
Máme spísanú rodinnú kroniku Barošovci z Hrboltovej. Je plná osudov, príbehov s fotografiami, farebné sú, ale aj starodávne čiernobiele. Nie všetko je doložené fotografiami s úsmevom. Príbehy sú pravdaže nielen úsmevné, veľa je aj smutných, časy boli rôzne, ale zaujímavé.
Dobré čítanie na dlhé zimné večery.
Najstarší vypátraný člen rodiny Jozefus Baroš narodený v roku 1859 žil v dome pri mlyne a bol mlynár.
Nebolo to šťastné miesto, lebo tam sa zomieralo. Zomreli dve manželky, z 12 detí ostali 4.
Pradedo Jozefus, dvojnásobný vdovec sa odvážne tretí krát oženil s 18 ročnou dievčinou Máriou, ktorá porodila ďalších 9 detí. Z tých detí zomrelo ešte jedno, kým žili pri mlyne a pracovali tam.
Mal mimoriadne nešťastie, alebo vtedy deti a manželky tak často umierali?
Možno mlyn a dom pri ňom boli postavené na nezdravom mieste.
Pra-prastarý otec si asi uvedomil, že mlyn, pri ktorom sa tak veľa umiera, nie je dobré miesto pre rodinu s deťmi. Zomreli manželky, deti, ale aj mlynársky pomocníci a zvieratá.
Opustil mlyn, aj mlynárstvo a zamestnal sa na železnici. Dožil sa na tú dobu vysokého veku 68 rokov.
Jeho potomkovia sú po celom Slovensku, Čechách, v Európe a v USA.
Veľa ich zomrelo, ale veľa, oveľa viac sa narodilo. Je dobrý pocit a šťastie mať takú početnú rodinu. Tí, ktorí žijú v Čechách poslali video z domova dôchodcov, lebo sa predtým hojne navštevovali a pamätajú si svojich príbuzných z Hrboltovej a Ružomberka.
V súčasnosti hovorievame, že je ťažký život. Áno, ťažký je, ale nie je taký ťažký, ako bol život Jozefusa Baroša v mlyne v Hrboltovej, To veru musíme uznať. Mať 21 detí, to muselo byť ťažké a ešte ťažšie, že umierali v detskom veku.
Predsa sa z nich stala životaschopná rodina, v ktorej je každý šikovný, múdry, pracovitý. Nie všetkých poznám, ale všetci tak vyzerali (teraz žartujem, ale o mojej rodine nepochybujte). A musím povedať, že na stretnutí bol pohľadný každý jeden člen rodiny.
Hlavne mládež v rodine je veľmi pekná, mládež musí byť pekná, (teraz nežartujem), má tú povinnosť. Hovoríte, že nielen v našej rodine? Súhlasím mládež, kade len pozriem je pekná, telom aj duchom.
Na stretnutie si budeme všetci dlho pamätať. Na ľudí, skvelých príbuzných, horský hotel, dobré jedlo, krásnu prírodu, pekný výhľad na hory, bohaté zelené lesy a voňavý vzduch.
