Okrem výchovy to dostali aj do vienka v dedičnosti. V spoločnosti vždy boli uznávaní a akceptovaní slušní muži a to je prostredie, ktoré človeka dotvára. Ale ak sa ocitli v prostredí, kde agresívne správanie bolo prípustné, tak tomu sa ťažko oddoláva. Hlavne tým mužom, ktorí majú v sebe väčšiu dávku agresivity, lebo musíme povedať, ľudia nie sú rovnakí. Priznajme si, muži majú vrodenú určitú dávku agresie, inakšie by nemohli byť nasadzovaní vo vojnách. Musia aj takí byť.
Agresívnych mužov je podľa štatistiky málo. Priemer medzi mužmi je ten dobrý slušný človek. Ale pozor! Veľa mužov hrdo vyhlasuje, že ja nie som priemer! V ničom nechcú byť priemer. Takže všetko zlo, čo sa urobí, robia títo muži, ktorí demonštratívne nechcú byť priemer? Asi nie.
Je veľká škála medzi dotykmi, ktoré si muži dovolia k ženám, v nestráženej chvíli, zákerne a potom tým najhorším, čo sa v tejto oblasti môže žene stať, teda znásilnenie so zabitím. Nebudem rozoberať činy, na to nie som expert, ale psychické pozadie činov. Nemôžeme si zakrývať, že je v spoločnosti stále dosť násilia, dokonca aj v civilizovanej krajine, u nás. V hlavných televíznych správach takmer neprejde týždeň, aby sa nehovorilo a vyšetrovaní zabitej ženy, ktorá bola znásilnená.
V jednej televíznej debate odznelo, že keby ju po znásilnení nezabil, teraz by sme nevyšetrovali. Znásilnená žena nepôjde k policajtom, aby spravila udanie o znásilnení. Neurobí to, lebo sa hanbí za to, že sa jej taká vec stala. Nechce cudzím mužom o tom rozprávať a ukazovať rany. Navyše preto, že najviac násilia sa deje voči veľmi mladým dievčatám medzi 10 - 16 rokmi. Sú veľmi zraniteľné. V tej televíznej debate odznelo aj to, že násilník vždy tvrdil, ako dievča nebolo proti. Nebránila sa, ani slovne, ani činom. Nekričala, nevolala o pomoc, neostrkovala ho. Ako mal vedieť, že nechce?
Experti tvrdia, že dievčatá v tom veku veria mužom, nemali zatiaľ zlú skúsenosť. Často je to človek, ktorému verí, nenapadlo by jej, že má zlé úmysly, je to človek z rodiny, alebo priateľ. Niektorí muži naozaj nechcú zle, len sa naskytla príležitosť a on skúša. Dievča sa zľaklo, stuhne, nedokáže sa brániť, vyjadriť svoje odmietnutie a kým sa spamätá, zlo sa stalo.
Teraz pôjde k policajtom? Nie, tam budú samí muži a budú k nej nepríjemní. Ako v tom vtipe, že na súde dievča dokola tvrdí, že bola panna. Sudca sa pýta, že teda k deflorácii došlo tam, v tom parku?
"Nie, stalo sa to, až pri rekonštrukcii činu na policajnej strážnici."
Poznám jednu, ktorá neváhala ísť k policajtom a udala násilníka. Bol skorý večer, keď sa rýchle stmieva, na ulici ju prepadli dvaja veľmi mladí chapci. Jeden ju zhodil na cestu, do špinavého snehu, bil ju, trhal jej veci, veľmi jej poubližoval, doškriabal dokrvava, ale k styku nedošlo. Aj tak ho udala, lebo je rozdriapal drahú luxusnú spodnú bielizeň a aj vrchné šatstvo bolo zničené. Hovorila, že on nechcel styk, stačilo, že mohol ubližovať. Policajti dvoch chlapcov okamžite vypátrali, ešte na tej ulici ich chytili. Boli veľmi mladí, chodili na učilište. Ani nevedeli povedať, prečo tú pani prepadli.
Niektorí muži, v tejto chvíli bezradne krútia hlavou, že teraz čo mám robiť, ak sa chcem zblížiť s neznámou kráskou, aby moje činy nepovažovala za harašenie. Radi by sme sa vrátili späť o niekoľko rokov. Nie veľa, tam kde harašenie nebolo známe, o takýchto problémoch sa ani nechyrovalo. Zastaviť vlak, otvoriť dvere a vystúpiť.
