Kúpila si knihu. Je iba predavačka na trhovisku, ale rada číta. Všetci jej tú knihu odporúčali, že sa zasmeje, lebo je zábavná. Tak si ju kúpila. Oceňuje, že kniha je pekná, na dobrom papieri, fotografie sú s dobrým rozlíšením. Vydalo ju dobré vydavateľstvo, ktoré všetci chvália.
Knihu drží v ruke a už to, že si ju kúpila ju napĺňa šťastím. Listuje v nej a teší sa, že si ju prečíta. Má knihy rada. Ona knihu prečíta, aj keď nemá až takýto pekný vzhľad, ale ak má, tak je to pre ňu bonus. Našla na poslednej strane adresu vydavateľstva. Chce im napísať, že spravili dobre, keď tú knihu vydali. Na tržnici jej radia, aby nič nepísala, že načo. Vraj je hrozne naivná. Ale pochvala dobre padne každému, prečo by im nemala napísať?
Ešte nezačala čítať a už sa jej kniha páči. Knihy vždy najprv prelistuje, len tak pre potešenie. Začíta sa na náhodných stranách. Ejha, dej sa odohráva v škôlke. Nezvyčajné, lebo je to jednoznačne kniha pre dospelých. No veď nevadí, má deti rada, raz nejaké bude mať. Túto knihu si prečíta.
,,Drahý vydavateľ, vydali ste dobrú knihu, splnili ste všetky predpoklady, aby sa čitateľom páčila. Ešte si ju len listujem a už sa mi páči,” píše vydavateľovi.
Viete, ten autor je známy takto v Bratislave a medzi intelektuálmi je vysoko vážený. Jeho meno počula viackrát. Nepamätá si presne, čo o ňom hovorili, ale samé chvály. Možno tu bude na niektorej fotke. Aha, tohto pozná! To je ten, čo chodí nakupovať na tržnicu a jej zakaždým povie, že je pekné dievča.
Tu píšu, že on je ten spisovateľ, ktorý napísal túto knihu. No teda! Ale on je taký balič, hovorí každej, že je pekné dievča. Dokonca hocikoľkýkrát príde, vždy hovorí to isté a tvári sa, že ju vidí prvý raz. To nie je správne, to robia klamári. Pre spisovateľa to nie sú správne ľudské kvality.
,,Tak mu, drahý vydavateľ nehovorte nič.”
Ona si tú knihu aj tak prečíta a rozmýšľa, že aj keď klame a hovorí každej, že je pekné dievča, hoci to nemyslí vážne, ona sa nehnevá a knihu si prečíta.
,,Napokon, veď mu môžete povedať, že napísala čitateľka, ktorej sa kniha páči. Ak sa mi nebude celá páčiť, tak ja také nenapíšem. Ak sa mi veľmi nebude páčiť, vtedy by som to napísala, lebo si myslím, že mu to máte povedať. On veľa znesie.”
Listuje ďalej, v knihe sú fotky zo škôlky. Ten malý blonďáčik je asi on. Ach, ten je rozkošný. Taký malý huncútik. Malé deti má rada. Deti sú zlaté a keď sú ešte aj pekné, tak to je super. Toto mení situáciu.
,,Pokojne mu napíšte, že kniha je dobrá.”
Ako decko bol naozaj zlatý. Všetko odpustené, aj to že ju blbo balí.
,,Napíšte mu, že je skvelý spisovateľ, kniha sa mi páči a on sa prebojoval medzi mojich obľúbených spisovateľov.”
,,S úctou vaša nadšená čitateľka.”
