Bola som mladé dievča, bývala som v Martine na priváte. Majiteľka domu, pani doktorová mala aj iný dom, v ktorom bývali na priváte chlapci a rada podporovala stretnutie mladých ľudí. Mala taký názor, že je dobré, ak sa mládež stretáva. Nájdu si toho, kto k nim patrí, takto vzniknú šťastné manželstvá. Aj mňa pozvala do ich domu v ktorom bývali chlapci, že je koniec novembra, bude Milana a jeden z chlapcov sa tak volá. To je príležitosť na slušný večierok, teda som išla. Veľa mládeže tam prišlo.
Zoznámila som sa s Milanom, ale nebolo z toho manželstvo. Tancovala som so všetkými chlapcami, ale do oka sme si padli s jedným Zdenom. Za toho som sa vydala, ale nie hneď. Priznávam, dlho sme neváhali, vtedy to tak bolo, dievčence sa mladé vydávali. Ja som bola už po maturite, ŠUP, umelecké spracovanie keramiky, chcela som byť sochárka, ale oželiem sochárstvo, ak sa vydám za dobrého chlapca a budeme sa ľúbiť.
Toto sa zatiaľ Dočola netýka.
Zdeno ma zoznámil s jeho rodinou. S jeho mamou sme si padli do oka, bola Češka, pražáčka, a keby sme boli rovesníčky, boli by sme najlepšie kamošky. Zblížili sme sa celá rodina, bude svadba. Nastávajúca svokra sa dobre poznala s jednou pani Jarottovou, ktorá príležitostne šila pre kamarátky. Zdá sa mi, že aj ona bola pani doktorová, ale neviem naisto, je možné, že iba mne tak pripadala. Viem, že ma Zdenko zaviedol k pani krajčírke, aby mi zobrala miery.
Bola som veľmi moderná, teraz si myslí, že až prehnane, ak si spomeniem na tú čudnú módu, ktorá vládla svetom. Mala som na hlave krásnu pestrú, vzorovanú hodvábnu šatku, zaviazanú pod krkom, hoci bolo leto a cíp šatky siahal vzadu do pol chrbta. Toto mala na hlave slávna herečka, v slávnom filme Mustangy. Neviem či to nebola náhodou Marilin Monroe. Preto som mala takú šatku v lete.
Zdenko bol vychovaný, zdvorilo ma prestavil, že dovoľte, aby som vám predstavil... a pani Jarottová mu skočila do reči, že Zdenko, nežartuj a pristúpila ku mne, ako keby ma chcela objať.
Potom sa zarazila a povedala, že ty si ma Zdenko pomýlil. Myslela som že žartuješ, stretol si Martu a teraz mi ju zo žartu ideš predstaviť.
Takmer si ma pomýlila s vlastnou dcérou. Ale ani to prehnane módne oblečenie, ktoré sme asi obe nosili, nezakrylo rozdiel medzi nami, keď stála tesne pri mne. Obidve sme boli veľmi štíhle a nie veľmi vysoké, tým sa podobnosť medzi nami končila. Možno sme ešte obidve rástli.
Jej dcéra bola Marta Jarottová, budúca manželka Miška Dočolomanského, s ktorou som sa vtedy nezoznámila, lebo bola v Bratislave a študovala na VŠMU spolu s Dočolom, hoci neboli rovesníci. Čiže nebola medička a nemohla sa z nej stať lekárka, ako v tom nepravdivom príbehu to podávajú.
Svadobné šaty sa šijú ddlhšie ako iné, aj som bola u nich potom ešte viackrát skúšať. Vtedy bola Marta doma, ale zatvorila sa do izby a jej mamička vysvetľovala, že je zamilovaná do nejakého študenta z ich školy, akýsi Dočolomanský. Ukázala mi jeho fotku.
S nadšením som povedala, že je to veľmi pekný a už známy slovenský mladý herec, hrá vo filme. Možno je teraz do neho zamilovaných veľa dievčat. Videla som ten film.
Nie, nemala som na priváte televízor, to malo vtedy málo domácností. S kamoškou, spolubývajúcou, sme mali prenajatú malú miestnosť, bola to kuchyňa mladých manželov, oni tam každý deň varili a nám to neprekážalo. Chodili sme televíziu pozerať na železničnú stanicu do kultúrneho centra, tam mali televízor. Pani Jarottová, predpokladám, že Dočola nevidela hrať, televízor nemali.
Martin vtedy nebolo moderné mesto, ako teraz. Blízko slávnej nemocnice stála stará kováčska dielňa, ktorá už nepracovala. Uprostred námestia bol rad starých domčekov, schátrané, prázdne a také malé, nízke, ako v Prahe ostala zachovaná Zlatá ulička. Vchody do domov boli také nízke, že som rozmýšľala, či v minulosti boli chudobní ľudia takí nízki. Rad domov stál uprostred námestia. Neboli súčasťou ulice na pravej strane, alebo na ľavej strane, ale špatili osamelo uprostred námestia. Časom tie domy zbúrali.
Ani neviem prečo som si na ne spomenula v tejto chvíli. Matičný Martin, slávne mesto, bolo v tom čase, no hm, ako mám povedať, aby som neurazila, akési staromódne, zanedbané. Ženy ráno chodili nakupovať v papučiach a v šatovej zástere. Alebo to iba podľa mojej prehnanej mladistvej modernosti nebolo v poriadku?
Ako tínedžerka som si potrpela na modernosť, asi sama sebe som si potom pripadala príťažlivejšia.
Ostaňme pri ohováranom manželstve Dočka, ktorý znie tak, že ona sa pre neho obetovala, lebo on bol zamilovaný do manželky vysoko postaveného komunistického funkcionára a to manželstvo bola len zásterka.
Áno, bol aj taký prípad, ale ten bol celkom iný. Neviem ako žili, ale nič zlého sa o nich nehovorilo. Narodili sa im dve deti a mladý Michal Dočolomanský sa veľmi podobal na otca. Narodil sa v roku 1966, rýchlo po svadbe. Dcérka Marta sa narodila v r. 1970. On bol mimoriadne slávny, skvelý herec. Marta občas tiež hrala, ale potom pracovala v rozhlase.
My sme si so Zdenkom chceli kúpiť družstevný byt, ale to sa nám nepodarilo. Vtedy to tak fungovalo, že časť sumy sa zaplatila za byt, ktorý postavia a keď bolo dosť členov sa bytovka začala stavať a členovia splácali potrebnú sumu mesačne.. Nám nikto nepovedal, že treba dať úplatok, teda sme nedali a preto nás neprijali za členov.
Zdenkova rodina bývala v banke, pracovali v tej banke a keďže mesto rástlo, banka potrebovala ďalšie kancelárie, zamestnancom banky dali v novopostavenom paneláku dvojizbový štátny byt. Dvojizbový byt bol vtedy snom mnohých, ale pre nás novomanželov, ktorí chceli mať svoje súkromie a nespať spolu s rodičmi a so sestrou v jednej maličkej spálni, lebo druhú izbu vtedy volali jedáleň a postel v nej nemohla byť. Vtedy sme sa odsťahovali do Lučenca, k mojej mame a starej mame, do tri a pol izbového družstevného bytu a ani jedna izba sa nevolala jedáleň, ale jedna bola obývačka.
Tie pomenovania bytových domov a pomenovanie izieb sa zmenili a možno boli zábavné, až smiešne, ale rada som si zaspomínala.
Odvtedy sa veľa zmenilo, ale nie som rada, keď Michala Dočolomanského ohovárajú a vymyslia dlhý nepravdivý príbeh o ňom. Poznáme ho lebo bol vynikajúci herec, preto je slávny, ale niekto cíti potrebu zašpiniť jeho meno cez jeho súkromný život po jeho smrti a ublížiť jeho manželke a deťom. Rozviedli sa a on žil s mužom. Bol chorý, mal rakovinu a ten muž ho doopatroval. Priznal sa k inej orientácii, umieral. Ale to nikoho neoprávňuje, aby si o ňom vymýšľal a pripisoval mu tajné milenky a zlé manželstvo. Nie je správne, ani spravodlivé. Nechajme ho, už sa nevie brániť.
