Po meste ide jedna pekná pani, elegantná, upravená. Na prvý pohľad vidíte, že v živote už dosiahla niečo. Na druhej strany ulice vidí známu, bývalú spolužiačku, dobrú kamarátku. Je to naozaj ona?
Volá na ňu: Si to ty?
Aká náhoda, stretli sme sa, odpovie a obidve nadšene bežia k sebe cez cestu.
Brzdy škrípu, autá ich obchádzajú vodiči prepáčia, vidia radosť, nadšenie dvoch pekných žien, ktoré bežia k sebe. Objímu sa, stiahnu sa na chodník. Tá jedna nie je anonymná, je manželka premiéra. Aká je srdečná, ľudia to oceňujú.
To je náhoda, že sme sa stretli. Koľko sme sa nevideli, desať rokov, dvadsať?
Veru aj viac!
Vrátila si sa, bývaš tu?
Nie, som tu na návšteve. A ty?
Ja som sa vrátila, bývame tu, vydala som sa. Poď, v tomto paneláku bývame, dáme si kávu.
Vojdú do paneláku, nastúpia do výťahu, keď zastavuje výťah, domáca pani vyberá z vrecka papierovú vreckovku a drží ju pripravenú v rukách. Keď vystúpia z výťahu, vidí, dvere na ich byte sú zase pokreslené. Šikovne zotrie z bielych dverí veľký kosoštvorec, odomkne a kamarátku, ktorú tak dávno nevidela pozýva vstúpiť.
Vojdú, posadia sa, ona zapne kávovar. Hovoria si, ako dobre, že sa náhodou uvideli a stretli sa po toľkých rokoch. Popíjajú kávu, spomínajú na školu, detstvo, na sladký čas rannej mladosti.
Počkaj idem umyť onú!
O chvíľočku sa vracia, mokré ruky si utiera a hovorí, že spraví chlebíčky. Kamoška sa ozve, že stačí chlebík s masťou a obidve sa smejú, spomenuli si na nejakú zábavnú príhodu. Odpoveď je, že masť už v chladničke nemáva. Vieš, cholesterol...
Jasné, aj mne hrozí!
Dáme si tenkú šunku so šalátovým listom, s paradajkou, povie hostiteľka a hosť súhlasí. Raz-dva vyčarí jednoduché pohostenie a ich nadšenie sa nezmenšuje nad tým, že ich dievčenské sesterstvo vydržalo toľké roky a znova cítia priateľstvo a blízkosť.
Nech sa páči, ponúkni sa! Daj si, ja len odskočím umyť onú.
O chvíľu je späť a zhovárajú sa, nové spomienky sa vynárajú.
Počkaj, idem umyť onú!
Môžem sa opýtať? Nechcem ťa uraziť, ale si chorá, že si musíš stále tú onú umývať?
Jáj, to? Nie som chorá, ja behám umývať onú na dverách, ktorú nám tam ľudia maľujú.
