Bran Meleck bolo nové umelecké meno. V skutočnosti sa volal Braňo ,,Umelec" Pittner a nemeckí filmári si mysleli, že to meno nie je dobré pre film. Branislav skrátili na Bran, Umelec upravili na Meleck. To stačí, viac netreba, s takýmto menom môže preraziť, znie to svetovo.
Braňo čakal na berlínskom letisku. Čakal na svoju milovanú partnerku, ktorá sa vracala z Československa. Zamiloval sa do nej dávno, ako ju prvý raz uvidel, mala osemnásť rokov. Žiaľ, to isté urobil aj Braňov najlepší kamarát. Bojovali o ňu a zvíťazil ten druhý. Nemiloval ju viac, iba bol súťaživejší. Ona otehotnela a Braňo ustúpil. Kamarát ju dostal, ale nevedel ju mať rád a neveril, že dieťa je jeho. Ublížil jej psychicky aj fyzicky a Braňo s ňou ušiel do Berlína. Usadili sa tam a časom vytvoril s ňou svoje najlepšie filmy. Teraz sa bola rozviesť, ale rozvod sa preťahoval a prekladal.
Uvidel ju, ako k nemu kráča mladá a krásna. Srdce mal plné. Blížila sa a v tej veľkej príletovej hale sa Umelec cítil čudne. Len stál a nevládal sa pohnúť, city ho prevalcovali. Musela položiť synčeka, pristúpiť k nemu a osloviť ho.
„Tak ako?“ opýtala sa s úsmevom.
„Dobre,“ povedal chrapľavo. „A ty?“
„Som rozvedená, jupí!“
Braňo sa nadýchol a povedal rovno čo mal na jazyku.
„Drahá, teraz už môžeš otehotnieť!“
„Drahý, to budem mať dve deti a žiadneho manžela?“
„Drahá, vydáš sa za mňa?“ hodil sa Umelec na jedno koleno a vystieral k nej ruky.
„Prosím?“ opýtala sa šokovaná.
„Milovaná, vezmeš si ma?“ povedal Umelec veľmi nahlas a po nemecky, lebo cit, ktorý ho paralyzoval ustúpil a vynoril sa v ňom filmár, s citom pre dramatičnosť. Aby aj diváci okolo, ktorí sa pristavovali, mali zážitok.
Zvonivo sa zasmiala, pozrela sa na zväčšujúci sa dav a po nemecky povedala áno. Naklonila sa k nemu a cmukla mu božtek. Braňo vstal a pobozkal ju dlhým bozkom na ústa. Turisti, ktorí sa nepohnú bez fotoaparátu všetko fotili, od začiatku do konca.
Tieto fotky sa dostali do rôznych novín, hoci nikto netušil, kto je na fotke. Prosto dobré dovolenkové momentky žánrovej fotografie z letiskovej haly. Keď ich okolo nôh objal malý chlapček, fotoaparáty cvakali ako divé. Raz po rokoch niekto identifikoval muža na fotke a vtedy bol už Bran Meleck veľmi slávny. Vtedy tie fotky znova, dodatočne obleteli svet.
V objatí sadli do taxíka a Umelec sa vrátil k nedoriešenej téme.
„Teraz už môžeš otehotnieť!“
„U-me-lec, myslím že už sa stalo?“ spievala mu jeho víla, herečka v hlavnej úlohe prvého filmu. Mala tehotenské pocity už pár týždňov.
„Drahá,“ nemohol Umelec dýchať. „Musím dávať pozor, aby som z toho nezomrel.“
Braňo často hovoril o smrti. Aj v jeho filme bola smrť a v ďalších tak isto. Objal ju a vedel, že bude dávať pozor najprv na ňu a na to malé, ktoré je už možno v jej krásnom brušku. Zohol sa a pobozkal brucho. Taxikár sa len díval a bol pripravený povedať im, že sex v taxíku nie je dovolený. Ale nebolo treba. Braňo pobozkal aj synčeka, ktorý nebol jeho, ale mal ho rád.
O pár dní po premiére filmu sa začala sláva režiséra novej vlny filmového umenia. Miláčik si úžasný, povedala mu manželka, lebo stihli aj sobáš. Braňovi bolo ľúto, že na premiére a na sobáši nemohol byť jeho najlepší priateľ, pokrvný brat Rado. Nemohol, lebo Braňova manželka sa práve s Radom rozviedla.
Aj také sa v živote stáva, že muži bojujú o ženu a zvíťazí rýchlejší, hoci nie je ten pravý. Tým sa pokazia dobré priateľstvá na celý život. Aj im sa to stalo a filmy, ktoré natočil Braňo boli skoro všetky o súperení sokov, hoci každý film bol iný a úspešný.
