Išli dve baby na Pohodu, Nataška a Sabínka. Veľmi sa tešili, kúpili si stan, iba taký malý. Stan im odviezla Sabinkina mama, oni išli vlakom.
Sabínkina mama tam mala predávať langoše. Sabinka mi vysvetlila, že langoše robí tým štyroch žien, každá má svoju funkciu - miešač, kôpkovač, potom tá ktorá to robí na panvici a Sabinkina mama predáva. Veľmi sa tešili.
Nataška si týždeň skúšala, vyberala, čo si oblečie, čo si zabalí. Nečudujte sa, má dvadsať rokov.
Rozhodovali sa, ktorým vlakom pôjdu, Pohodu otvárajú o dvanástej, aby neprišli príliš zavčasu, ale zase včas, aby si vybrali dobré miesto na postavenie stanu. Sedeli u nás a raňajkovali, Nataška hovorila, že má stres, či bude vedieť stan postaviť. Doma ho postavila dvakrát, ale cítila veľkú zodpovednosť, či sa jej to znova podarí. Myslela som si, že sú dve veľmi pekné dvadsiatky, určite sa nájde niekto, kto im pomôže.
Pozerala som za nimi, vyprevadila som ich cez bránu. Obidve mali učesané vlasy na priberané vrkoče, tmavé, hrubé a lesklé. Veľmi im to seklo. Takéto vrkoče vydržia aj tri dni nečesané, iba trošku strapaté budú. Oblečené mali kraťasy a biele tielko, aj to im seklo a naozaj veľmi. Poradila som im, aby sa vyhli alkoholu a chlapom a oni sa smiali, že sú slobodné a chcú si nájsť priateľa. Hádam sa podarí, bude tam 30 tisíc ľudí.
Hlavne sa bavte, kričala som za nimi cez otvorenú bráničku.
Večer bola u nás búrka a prudký dážď, čo som priaznivo vítala, nemusím polievať záhradu a naplní sa nám tisíc litrová umelá nádoba na vodu. Viete, hrozne rýchlo sa z nej voda míňa, keď sú teraz také neskutočné horúčavy. Tak ako tým, ktorý robí langoše, aj mi doma máme funkcie. Ja som polievač, polievam záhradu. Aj do pohárikov by som vedela poliať na Pohode, ale Sabinka hovorila, že Langoše aj do polnoci robia. To by som nerada do polnoci poháriky plnila.
Potom večer volala Nataška, že ju a Sabinku prišiel upozorniť ochrankár, aby sa odstúpili a neopierali o kovovú tyč uprostred hlavného stanu, že musia si byť 2 metre od kovovej konštrukcie. Neskôr volala, že druhý sekuriťák prišiel a povedal že ide búrka, ale môžu tam byť, len nesmú byť pri kovovej konštrukcii stanu. Ale kto chce, nech si ide sadnúť do auta. Dievčence si pomysleli, že ak prišiel sekuriťák upozorňovať, tak čakajú veľkú búrku, on to vie, lebo na Pohode majú odborníka na počasie a asi ten dáva takú predpoveď počasia, že je lepšie si sadnúť do auta.
Teda išli za Sabinkovou mamou, že sekutiťák odporúča sadnúť si do auta.
Išli do auta a o chvíľu s k nim vtesnali ďalšie ženy ktoré pripravovali langoše a potom ešte jedna sa tlačila dnu, lebo už lialo. Sedadlá boli rozložené a v aute sa tienilo sedem žien. Boli izolované od sveta, Ponad okno sa lial hustý dážď, nič nevideli, len ako okolo nich blesky bijú.
Trošku sa zmiernilo počasie a Nataška volala, že sa idú pozrieť, čo je so stanom. Bolo jedenásť hodín a išli sme spať celá rodina, všetci do svojich izieb. Ráno sa dozvedám, že Pohodu zrušili, dookola išla jediná správa, na internete, že 14 ľudí bolo ľahko zranených a dve 20 ročné majú zranenú chrbticu v panvovej oblasti. Iba som dúfala, že to nie sú naše dvadsiatky, Nataška so Sabínkou.
Ďalej sme mali kusé správy, Nataška volala, že nikto nič nevie, všade sú problémy, až doma z televízie sa dozvedela ako to bolo.
Ja nejdem opisovať čo bolo, asi to už všetci viete, ale prežili hrôzu, nikto nič nevedel, ochrankári boli v strese, kričali na ľudí, aby neprekážali, nemali informácie čo ďalej, odišli z areálu, rozpadnutý stan tam nechali, až z internetu sa dozvedeli, že Pohoda je zrušená, stany si musia odpratať do 12-tej hodiny a na parkovisku autá môžu ostať do 16-tej hodiny. Išli sme autom po ňu do BB. Tam ju dopravila Sabinkina mama.
Bolo neskoré popoludnie, keď bola doma v bezpečí a svoje najlepšie háby, premočené a sem tam roztrhnuté si mohla dať do pračky.
Vrátia mi nejaké peniaze? Ja som si na Pohodu nasporila dokopy ma to stálo 130 eur, hovorila Nataška.
Nataška, určite nič nevrátia, oni namiesto, aby zarobili, teraz hrozne prerobili. Po prvom dni museli všetko zrušiť a zamestnancom aj tak musia zaplatiť, majú zmluvy, ktoré sa musia dodržať.
Alebo je to inakšie?
My tu zase čakáme večer búrku.
