Je skutočne takýto názor väčšiny mladých, alebo dokonca všetkých, bez rozdielu? Snáď nie, to by bolo veľmi zle. Zmení sa ešte ich názor, keď dozrejú? Niektorí ľudia si myslia, že áno zmení sa, možno dokonca k horšiemu. Svet je taký!
Nie, neradi to pripúšťame a nechceme, aby to tak bolo. Ja som vždy mala vysokú mienku o človeku. Alebo len teoreticky.
Napíšem vám jeden príbeh, ktorý sa stal.
Bola som na rodičovskom združení, mala som potomka v prvom ročníku gymnázia. V školských laviciach sme sedeli prevažne ženy. O dieťa a jeho školské výsledky sa najviac zaujímajú matky. Možno sme vtedy dospeli k veľmi emotívnemu a pravdaže nie najsprávnejšiemu rozhodnutiu.
Predchádzajúci týždeň sa stalo v triede našich pätnásťročných detí niečo nesprávne. Vyučujúca meškala na vyučovanie, prešla polka hodiny a neprišla. Z vedenia školy si to nikto nevšimol a nenariadil zastupovanie. Decká ostali bez dozoru a mali pocit, že naskytla sa príležitosť urobiť niečo nerozvážne, hrozne smiešne, na čo budú spomínať a smiať sa, ako prekabátili učiteľov. Niečo nehorázne, že ujdú celá trieda z vyučovania. Ale náhodou sa vyskytla iná možnosť, dievča vytiahlo z tašky fľašu vína, ktorú mama prikázala kúpiť, že po vyučovaní pôjdu gratulovať starým rodičom do blízkej dediny.
Nemuseli nikam chodiť, porušia školský poriadok rovno v triede. Poniektorí sa začali uškŕňať, že bude švanda, iní riešili, ako dostanú štopeľ z fľaše. Potom si ju podávali z ruky do ruky, ovoňali, ale piť to nechceli. Pre niektorých prvý dojem bol, že vôňa je odporná, chuť ešte horšia. Ale teamový duch triedy velil, že kto sa nenapije, je zradca.
Fľašu každý priložil k ústam, bolo také povedomie, že alkohol dezinfikuje, môžu sa po sebe napiť. Bolo to pred koronavírusom. Či sa každý napil, to nikto neriešil, ale fľaša pri ústach bola. Pravdaže v triede boli aj rebeli, ktorí zo zásady sa nezapájali do triednych spoločných akcií, alebo aj slušniaci, ktorí odmietli fľašu, čo len priložiť k ústam.
Litrovka by pre celú triedu normálne nevystačila, ale akýmsi zázrakom, prešla celou triedou a decká boli rozjarené, v triede bol hluk, smiech, dupot. Niekto si to musel všimnúť.
Aj sa stalo, do triedy vošla pani profesorka. Keby vošiel muž, povedal by upokojte sa, posadajte si, je vyučovacia hodina. Ale žena okamžite začala riešiť, čo sa deje, cítiť tu víno. Rozčúlila sa, spravila krik, bežala do riaditeľne s krikom, celá škola ju počula. Zavolala riaditeľa, že študenti sa opíjajú na vyučovaní, za toto sa bude vylučovať zo školy.
Ako to riešilo vedenie školy neviem, ale pravdaže celú triedu nemohli jednoducho vyraziť zo školy. Triedna sa rozhodla, že si ich po jednom predvolá a zistí kto pil a kto je v tom nevinne. Prisľúbila im, že kto sa prizná, tomu sa nič nestane.
Prvé sa začali priznávať dievčatá, že si fľašu priložili k ústam, lebo nechceli stáť proti kolektívu. Potom sa priznali tí, ktorí odpili glg, alebo len gĺčik. Moje decko náhodou práve v ten deň nebolo v škole, mne to mohlo byť jedno. Ale pretože som žena a matka, veľmi som prežívala, že deti s nezrelým mozgom spravili niečo, za čo budú potrestané. Keby vedenie školy zabezpečilo zastupovanie, alebo aspoň dozor na vyučovaní, čo bola povinnosť školy, nebolo by k tomu došlo.
Do rozhodnutia ako potrestať študentov, chceli zainteresovať aj nás, rodičov, preto zvolali mimoriadne rodičovské združenie. Názory rodičov sa rôznili a niektorí presadzovali názor, že trest musí byť taký, aby odradil ostatných žiakov, od takého činu. Musí byť veľmi prísny a má to byť výstraha. Niektorí žiaci musia byť vylúčení zo školy.
Problém bol, že koho.
Určite dievča, ktoré donieslo fľašu. Potom tých, ktorí otvorili fľašu. Ďalej tých, ktorí sa napili. Ale ako zistiť, kto pil skutočne a kto len zo solidarity priložil k ústam? Triedna povedala, že kto sa prizná, nebude potrestaný. Porušia ten sľub, ktorý dala triedna?
Rodičia kričali, že študenti musia byť potrestaní.
A ja, ktorej do toho nič nebolo, som vstala a povedala som, či teraz ideme ukázať mládeži, že dospelým sa nedá veriť?
Tento nový pohľad dlho rozoberali a nezdal sa im podstatný. Prevládli iné emócie. Deti sa musia vychovávať a za zlé činy musia byť potrestané, aby si to zapamätali.
Napriek sľubu, boli niektorí potrestaní dvojkou zo správania a majiteľka fľaše trojkou, čo je zároveň podmienečné vylúčenie zo školy. A na moje dieťa štyri roky krivo pozerali v učiteľskom zbore, lebo matka sa postavila proti názoru triednej a väčšiny.
Čestné správanie dostalo na frak a česť vylúčili zo školy.
perokresba E.G.
