Tovaru je priveľa, ponúkajú a vnucujú ho reklamy, televízia, internet. S reklamou mi skočia do seriózneho článku, ktorý čítam na internete. Presviedčajú ma, že potrebujem práve tú pôžičku, ktorú oni dávajú. Našepkávajú, že vedia, čo mi chýba a ja to nutne potrebujem. Tak aký nedostatkový tovar ? To neexistuje!
A predsa!
Je koronavírusová karanténa, nemôžeme chodiť do práce a ani nakupovať by sme nemali zabehnúť napríklad do krajského mesta.
Nakúpiť si musíme u nás na dedine a o 9.00 hod. sa už minul chlieb.
Čo teraz? Kúpime si rožky! Vážne? Tie sa predali ešte skorej! Bez chleba čo budeme robiť, my milujeme pečivo! Upečiem! Chlebík? Nie, ten som ešte nepiekla, upečiem koláč. Čo potrebujem k pečeniu? Múku. Oni nemajú! Berme čo majú, môže byť, že zajtra už ani to nebude. Do košíka by som dala ryžu, keby mali. Napokon to aj to, hlavne trvanlivé potraviny. Tie najčastejšie kupované už nie sú.
Uvidíme, či rýchle sa spamätá obchod, aby sme neboli bez základných potravín.
Obchodníci sa nespamätali, objednávajú tak ako pred koronavírusom. Nepochopili, že nás doma je oveľa viac ako predtým. Máme viac času, pečieme, varíme, vymýšľame, ochutnávame, jeme a chceme veľa nakúpiť. Pre istotu aj do zásoby, lebo nikto nevie, čo sa ešte vymyslí, či náhodou všetko nezavrú a nezrušia.
Nakoniec skúsim ja aj ten chlebík upiecť. Recept a manuál k pečeniu je na internete. Idem nakupovať! Potrebujem droždie.
Nemajú, zase niečo nemajú!
Už zanechám kulinárstvo, nie je to schodná cesta v zavírovanom čase.
Máme záhradu, urobím tam niečo a budem na čerstvom vzduchu, načerpám D vitamín. Ale ja neviem, veď sme sa v rodine rozhodli, že sa neoplatí sadiť, v obchodných reťazcoch je zelenina lacnejšia, ako voda, ktorú použijeme každý deň, až do jesene na polievanie. Je to pravda!
Ale vidím cez pletivový plot, že suseda začala zemiaky sadiť. Bežím k nej, budem pomáhať, chvejem sa šťastím!
Predbehla ma druhá suseda, ona tiež rada pomáha. Dali mi zemiaky nosiť v kýbli. Obidve kamošky povedali, že kopať neviem, jamky by som nerobila dobré, ale s vedrom po záhrade chodiť budem vedieť. Užívam si to, ďakujem, dnešný deň je vybavený.
Polovica záhrady bola hotová, keď sa nám minul granulovaný kravský hnoj.
Zapojili sme každého použiteľného člena rodiny, aby sadol na bicykel a zašiel do vhodnej predajne. Takých je niekoľko, lebo kravský hnoj predávajú všade tam, kde aj granule pre psov. Nebudem naťahovať, ale nemali.
Jeden mladý člen rodiny sa aj naštval, že stál v rade pred obchodom, lebo v menších predajniach môžu byť naraz vo vnútri len dvaja a kým sa dostal dnu, kravský hnoj predali. Povedal, že pred obchodom stál ako veľké ,,H" a malé ,,o" a ani to nemali!
l
