Oblak, neodborne mrak, alebo ak má veľký rozmer, sa ľudovo volá mračno. Má svoj vzhľad, vlastnosti a odlišnosť, ktorú vytvára výška, v ktorej vzniká. Názov mrakov sa tvorí kombináciou štyroch latinských slov.
Cirus - kučera, stratus - vrstva, nimbus - dážď, cumulus - kopa.
Predtým si ľudia mysleli, že oblaky sa vytvárajú z vodnej pary, ale nie je to pravda. Para je priesvitná, nevidieť ju na nebi. Para sa musí spojiť a zmeniť na vodu. Oblaky predstavujú vodu v kvapalnom, alebo pevnom skupenstve. Táto voda je mikroskopických rozmerov, vďaka tomu rozptyľuje slnečné svetlo. Pri plnom osvetlení, preto vidíme oblaky ako biele.
Sú aj také oblaky, ktoré majú dúhové sfarbenie. Volajú sa perleťové oblaky, je to pekný, poetický názov.
Oblaky vznikajú v atmosfére, keď vlhkosť vzduchu, všetko čo sa vyparilo zdola, zo zeme, sa kondenzuje na ďažďové kvapky, alebo na ľadové kryštáliky, ktoré sa spoja a z toho vznikajú oblaky. Hranica, za ktorou sa plynná fáza vody mení na kvapalnú, sa nazýva rosný bod.
Studené oblaky, tvoriace sa vo veľkých výškach obsahujú iba ľadové kryštáliky. Oblaky, ktoré sa tvoria nižšie, sú teplé a obsahujú len vodné kvapky.
Na oblaky sa s obľubou pozerá veľké množstvo ľudí. Sú peknou ozdobou modrého neba. Okrem krásy sú užitočné, prší z nich dážď, ktorý je potrebný pre život na zemi. Naopak, v inom prípade, keď je horúci deň, dobre nám padne, ak zatieni páliace slnko. Do tretice má aj inú funkciu. Pre mnohých má inšpiratívnu silu. Je dosť ľudí, ktorí radi pozorujú oblaky. Napríklad ja som veľký obdivovateľov oblakov. Detstvo som prežila pozorovaním oblakov, Videla som, ako pomaly plávajú po oblohe, premieňajú sa a prijímajú podobu vecí, ľudí, rozprávkových postáv. O nich som si vymýšľala rozprávky, uveriteľné aj neuveriteľné príhody.
Chcem vám ukázať krásu oblakov, ako sa mi podarilo nafotiť ich. Nebudem im dávať mená, názvy, stačí, že sú pekné pohodové, alebo aj dramatické. Všetko čo máme radi.
