Potrebu cieľa cítila... musí byť blízko, už takýto život dlho nevydrží. Vietor sa ustálil, je čas sa pohnúť, kým nie je horúčava. Nastúpila do koča a kone sa radostne rozbehli. Dobrí súpútnici. Cesta sa hadila do kopca, potom z kopca. Prešla do doliny a zase stúpala. V diaľke boli ešte väčšie kopce a za nimi vysoké pohorie. Bála sa pokračovať, nevidela nikde žiadnu chatrč, ale keď cesta klesala, na svoju veľkú radosť uvidela konečne nocľah. Povzbudila koníky a so spevom sa blížili k chatrči.
Pustovník, ako keby z oka vypadol tomu predošlému. Vyziabnutý, kosť a koža. Veľmi starý, s prísnym pohľadom. Hlboko sa poklonila, úctivo ho pozdravila. Nech ti bohovia doprajú všetku múdrosť sveta, svätý muž, povedala. Pustovník nebol priateľský, ale dal vodu jej koňom, potom váhavo aj jej a nakoniec so zachmúreným čelom ponúkol ju miestom pri ohnisku.
Opýtal sa jej, čo tu robí a keď povedala, že je pútnička vysmial sa jej, že veď sa vozí na zlatom koči. Rozprával jej čudný príbeh, ktorý nechápala a nakoniec povedal, že si má dať pozor na želania. Narjani sa zachvela, po chrbte jej prešiel mráz. Preskočila ma smrťka, pomyslela si. Želanie nájsť si manžela je zlé?
Odvaha ju opustila... radšej by sa vrátila domov. Nevedela, koľko dní je na cestách, ale trochu ju potešil vtáči spev. Započúvala sa, očaril ju. Nevedela kam ide a zase sa blížil večer. Vedela, že je zle, lebo obydlie pustovníka nevidela. Vtáčie hlasy zmĺkli a prvý raz prenocovala v lese. Prišla sem zomrieť?
Ráno sa vrátila po tej istej ceste. Natrafila na potôčik a mala istotu, že ju niekam dovedie. Potoky tečú od niekaľ niekam, nevyparia sa, zaručene sa niekam dostane. Ale nedostala sa. Potôčik sa zmenil na vodopád, padal dolu, po strmých skalách. Vzdychla, vedela, že sa musí vrátiť. Smutne sa pustila po ceste späť.
Domov by sa už vrátila..., keby cesta viedla domov. Putovala celý deň a večer natrafila na chatrč, v ktorej bol srdečný pustovník. Chcel jej poradiť, ale nevedel, aký má problém. Radil jej, že ak hľadá pokoj, nech sa usadí v lese a nájde svoj mier. Ak chce stretnúť bohov, musí ísť vysoko do zasnežených Himalájí a ak si to zaslúži uvidí najvyššieho boha Šivu. Vo vlasoch nosí mesiac, ale tretím okom ju môže spáliť.
Poďakovala mu a priznala sa, že hľadá muža, ktorý je jej súdený. Pustovník jej dobrácky povedal, aby pokračovala, je na dobrej ceste.
Dobrú radu tu dostala... povzbudenie potrebovala. Dobré slovo je zadarmo a predsa ľudia ním veľmi šetria. Ráno pustovník vykonal obetu, ponúkol ju jedlom a ukázal, ako steblami trávy sa dajú opraviť potrhané šaty. Priateľsky sa rozlúčili a išla.
Narjani bola ako znovuzrodená. Cítila, že sa jej cesta končí. Vôkol omamne voňali liečivé byliny. Bohovia žartujú? Spomalila. Les sa roztvoril, na čistine len tak svietil pekný strom obsypaný červenými kvetmi. Môže to byť legendárny strom, slávny lesný plameň. Každý o ňom počul, ale málokto ho videl. Nemohla uveriť!
Zastavila koč, očarená stála pod stromom. Pre koho je tá nádhera, pre ňu jedinú? Dala si kvet do vlasov, srdce mala plné radosti. Kone viedla krokom, vošla do údolia obkoleseného vencom hôr. Pred ňou bol ďalší zázrak prírody, strom, ktorý volajú banyan. Bol obrovský. Hrubý kmeň iba vytušila v hĺbke. Konáre rástli do výšky a odtiaľ sa skláňali k zemi, kde sa zakorenili a zase rástli do výšky. Prepletali sa, vytvárali vzdušné miestnosti, tienené veľkými listami. Tento strom vyzeral ako palác.
Bola na rozprávkovom mieste. Zatvorila oči a dýchala ten nádherný pokoj. Keď otvorila oči, videla mladíka so sekerou v trávovej sukni, ako kráča k nej.
