Citát od človeka. Nemusel byť slávny, bol múdry. Vystihol pravdu, že ľudia majú určenú dobu, kým sú medzi inými ľuďmi. Čas, kým môže byť kamarátom, blízkym človekom, najlepším priateľom, susedom, bývalým spolužiakom, alebo je len známy, s ktorým sa zdravíte. A zrazu nie je, ani si nevšimnete, kedy ste ho videli naposledy, odkedy ho nevídate.
Byť medzi ľuďmi je dobre. Predstvavte si, že idete po ulici a je pustá... Prejdete na inú a tiež, nikde nikto. Keď sme bývali v paneláku, okolo bývalo a chodilo veľa ľudí. Nepoznala som každého, ale s mnohými sme sa zdravili, usmiali na seba a ostatní mi boli povedomí.
V našom paneláku bolo veľa mladých ľudí a stretla sa skupinka žien na materskej dovolenke. Držali sme spolu. Deti nám rástli na prázdnom priestore pri paneláku. Nenechali sme ich samé, boli sme tam s nimi. Dali sme deky na trávu, nafúkli sme bazénik, deti sa čľapotali, liezli po štyroch, robili prvé krôčky. Naučili sme ich chodiť, hovoriť a my sme vyšívali, háčkovali a štrikovali. Mali sme krúžok šikovných jazykov a klub zdravotného poradenstva o detských chorobách.
Pre pohodu nás, mamičiek, aj detí, sme za pomoci našich mužov skrášlili okolie. Upravili sme cestičku smerom k zastávke a z blízkeho lesa muži doniesli malé smrečky, ktoré vysadili okolo paneláku. Pred vchodom rozvoniavali kvety všetkých farieb, ktoré sme vysadili. Niekto nám urobil dve lavičky a už sme nemuseli ležať na dekách.
Teraz rozmýšľate a pýtate sa, kde mohla byť taká idyla, že mohli ženy ležať na ulici, pri nafukovacom bazéne. Bolo to na sídlisku Sásová, ulica nebola na hlavnej trase, nechodili tade autá a svet nám bol gombička. Vychádzali sme spolu dobre.
Deti trošku podrástli a pred panelákom hrali vybíjanú. Raz jeden z tých mladých mužov zomrel. Moje deti v úžase nechápali, ako to je možné. Ešte včera ho videli, pred vchodom, opravovať bicykel. Ako môže niekto tak ľahko zomrieť?
Neviem, ale môže.
Na zemi máme vymedzený čas. Preto sa dosť ľudí snaží vychádzať s inými v dobrom. Pridajte sa! Nemôžete? Máte pocit, že to sa nedá, svet sa zmenil, ľudia sú horší, iritujú vás, každý kto ide oproti je nepriateľ. Toto je vážna myšlienka, ale zaručene nepravdivá. Nechcem mať pocit, že iba málo nás myslí pozitívne.
Chcela by som zmeniť zlé pocity ľudí, spraviť niečo, aby svet ostával dobrým miestom pre život dospelých, aj detí. Pridajte nápad! Len, prosím, nehľadám nového politického vodcu.
Založte niekto klub pozitívneho myslenia! Vopred ďakujem!
