Na tejto záhrade je zvláštne ovzdušie, lebo tu vznikali literárne diela.
Bolo to v Martine, na záhrade pri záhradnom stole sedel spisovateľ, na hlave biela tropická helma, na stole pred ním pohár vína a zápisník, do ktorého písal zápisky z Afriky. Bola to povestná záhrada u Jesenských.
Toto išlo ústnym podaním snáď päťdesiat rokov. Istý čas som bývala v Martine, mala som tam kamarátov, ktorí mi porozprávali tento príbeh, ktorý poznali od ľudí, ktorí dávno zomreli, ale príbeh prežil. Zaviedli ma do povestnej záhrady, vysvetlili súvislosti a pozadie toho miesta. Vtedy tam bolo aj pohostinstvo u Jesenských, kde chodili posedieť a vypiť si muži, ale to bolo oveľa neskoršie, ako keď na záhrade sedeli spisovatelia.
Dovoľte, aby som vám o tom porozprávala.
Záhrada a dom patrili slávnej rodine Jesenských, z tej rodiny pochádzal spisovateľ Janko Jesenský, nar. 30. dec. 1874, prvý Slovák, menovaný národným umelcom.
Janko Jesenský 1874 - 1945
Jeho otec bol zo zemianskej rodiny z Jasenia, patril medzi popredné rodiny v Turčianskom svätom Martine, bol pri príprave a vyhlásení Memoranda národa slovenského, na dvore evanjelickej fary a založení Matice slovenskej, v rokoch 1861 až 1863. Jeho syn vyrastal v tomto duchu, stal sa z neho slávny spisovateľ, prežil plodný život. Zomrel 27. dec. 1945. pochovaný je na národnom cintoríne v Martine, v rodinnom hrobe Jesenských.
V príbehu na záhrade u Jesenských nesedí a nepíše Janko Jesenský. V tom čase je stále politicky aktívny, až o tri roky sa vzdá svojich funkcií a utiahne sa z verejného života, aby sa venoval literárnej činnosti.
V tej chvíli tam sedí o generáciu mladší spisovateľ, ktorý svoje veľké rozprávačské a spisovateľské nadanie rozvíja osamote. Cit pre dobrodružné príbehy sa iba začína prejavovať. Býva a pracuje v Martine, pohostinnosť rodiny Jesenských a možnosť písať v tichu záhrady s vďakou prijíma.
Je to Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, časť detstva prežil v obci Kostiviarska, teraz súčasť Banskej Bystrice.
Ľudo Ondrejov 1901 - 1962
Spisovateľ bol charizmatický mladý muž a mal dobrodružnú povahu, túžbu po ďalekých krajinách. Chcel mať krídla, letieť ako vták a tieto povahové vlastnosti pripisoval aj svojim mladým hrdinom.
Musím hneď na začiatok napísať, nebol anjelom. Rozhodnutie, odcestovať do Afriky a napísať o tom knihu, vznikol asi za zvláštnych okolností. Spolu s kamarátom, ktorý bol už celkom známy maliar, Miloš Bazovský, sa dohodli, že nejaké peniaze na cestu vypýtajú od Matice slovenskej, kde bol v tom čase úradníkom, pocestujú kým budú mať za čo a potom bude Miloš kresliť a maľovať a predajú jeho umelecké výtvory.
Tak sa aj stalo, vybrali sa na cestu a dostali sa do Belehradu. Odtiaľ to akosi ďalej nešlo. Nastali dažde, peniaze už nemali, Bazovského kresby sa nepredávali. Nevedno prečo, bol nadaný vyštudovaný maliar, predstaviteľ slovenskej moderny a vychádzal z tvorby slovenského dedinského života. Časom bol uznávaný a renomovaný maliar, dávam ukážku z jeho tvorby.
Miloš Bazovský 1899 - 1968 olejomaľba Na pole
Vtedy sa nedarilo a rozhodli sa pre návrat do Martina.
Sedel na záhrade a napísal strhujúci, dobrodružný príbeh, ktorý bol uveriteľný a zdal sa autentický. Či mu v tom pomáhala tropická helma, alebo mal informácie o reáliách Afriky, o opísanom kúsku sveta vytvoril umelecké dielo.
Jeho cestopis, nebol dokument, ale autorská fikcia a tak isto ďalšie cestopisy, ktoré po úspechu prvého napísal.
Opisuje cestovanie, ktoré začalo na hornom toku Hrona, pokračuje z Prahy do Afriky, do mesta Leopoldville. Spozná sa s Afričanom Tanganikom, ktorý ho sprevádza po Afrike. Chce pozorovať rodinu goríl, pomocou malej píly a tesárskeho dláta vyrobí čln. Tanganika chytí šimpanza, ale prišla stará samica, ktorá ich prosila, aby im šimpanza vrátili. Bolo tam viac príbehov, sugestívne vyčaril putovanie neznámymi končinami. Cestopis bol veľmi obľúbený medzi mladými chlapcami a prečítali si ho aj dievčatá, vrátane mňa.
Ľudo Ondrejov: Africký zápisník
Vydali Mladé letá, r. 1936
V tom istom roku mu vydali ďalší cestopis, Horami Sumatry. Bol to veľmi úspešný rok v jeho kariére, vydali aj zbierku básní. Aj ďalší rok bol úspešný.
V roku 1937 vydali jeho vrcholné dielo Zbojnícka mladosť.
Hlavný hrdina je chlapec, ktorý žije iba s mamou, sú vrchári, žijú uprostred krásnych hôr, ktoré spisovateľ majstrovsky opísal. Bolo to blízko Kostiviarskej, boli to jeho autentické zážitky.
Veľa rokov sme bývali v paneláku v Sásovej, môj syn s kamarátmi, decká zo základnej školy sa hrali na okolí a bez problémov pochodili doliny, kopce, všetko medzi Sásovou a Kostiviarskou. Prežívali niečo podobne dobrodružné ako malý Ľudo Mistrík - Ondrejov. Doteraz mám kamarátov, ktorí vedia naspamäť pasáže, z tej knihy. Sú to opisy prírody zo Zbojníckej mladosti.
O dva roky napísal voľné pokračovanie Jerguš Lapin a v r.1950 náčrt 3. dielu Na zemi sú tvoje hviezdy. Po jeho smrti, v r. 1963 boli vydané tri diely naraz.
Medzi tými rokmi prebiehal jeho život tak, že na to nemohol byť hrdý, získal veľa peňazí, ktoré mu neboli na úžitok, pravdepodobne ich prepil, prehajdákal s kumpánmi, ale nie je mojou úlohou, aby som skormútila ľudí, ktorí obdivovali jeho literárne dielo.
Diela, ktoré napísal sú emotívne a vyznačujú sa lyrickými opismi prírody, v jeho príbehoch je idea ľudskosti, rovnosti, túžba po diaľkach. Hrdinovia sú do poslednej nitky správni ľudia.
Keď pôjdeš horou... srnky prebiehajú a diviaky... odrazu počujete žblnkať... To krištáľový prameň vytryskol... a nebo nad horou...
