Na prvý deň v škole sa niektoré decká tešia.
Niektoré sa netešia, lebo leto bolo krátke, plné obmedzení, neužili si ho, nebolo také ako bývajú v predstavách prázdniny snov.
Aké by mali byť prázdniny?
Dobrodružné, výnimočné, plné radosti z detstva a mladosti, milých huncútskych výčinov, športových aktivít v krásnej prírode a ešte iných nikdy neprežitých, neskutočných, náhodných udalostí. Potom aj poučné, úžasné, iné. Niekde vo svete určite stretne na prázdninách krásne dievča, alebo skvelého chlapca. Lásku, alebo priateľstvo. Na čo som zabudla?
O chvíľu je po prázdninách, nič z roho sa už nestane, už straší škola.
Keď bol opakovane koronavírus, žiakom sa žiadalo vrátiť do školy. Oni sa k tomu vyjadrovali v televízii, ak im redaktor strčil pod nos mikrofón. Hovorili, že by chceli byť s deckami, so spolužiakmi, aj niektorých vyučujúcich môžu...
Po prvých dobrých dňoch zistili, že v škole je fajn, ale keď sa vrátilo aj skúšanie, to už nebolo fajn a písomky, to už vôbec nie. Vrátili sa im do života nielen spolužiaci a obľúbení učitelia, ale aj to, čo nemajú v láske.
V triede trčí strašidelná tabuľa na stene pred lavicami, kde odpovedajúci jedinec je ako na pranieri. Dokonca príde aj výzva písať. Vezmi kriedu a píš! Aj iné neobľúbené veci a udalosti tam sú.
Na internete kolujú zozbierané výroky študentov jednej banskobystrickej strednej školy.
Napríklad:
Nemôžem odpovedať odtiaľto z lavice? Pri tabuli mi nič nenapadá.
Prečo dávate ťažké písomky? Prečo nedáte písomku napíš čo vieš?
My môžeme za to, že zošit má takú blbú vlastnosť, že pod lavicou sa sám otvorí?!
Chytíme a vypočítame!
Učenie ešte nikoho nezabilo, ale nebudeme riskovať.
Takže mi dáte jednotku? Ruku na to!
Nechcete ma niekto zabiť? Potom by som nepísal písomku.
Mišo, trochu ti to stojí, ukázala na vlasy profka. Netvár sa, že rozmýšľaš, nesedí ti to!
Je toho viac, ale ako ukážka to stačí, aby sme si vytvorili obraz. Nespoznal sa niekto náhodou ako autor výroku?
Čo vlastne deckám prekáža? Večné a otravné písomky, to najviac. Ale aj tabuľa je vinná a nie málo.
Je taká stará swingová pesnička.
Prečo padlo moje meno a prečo musím k tabuli,
ó prečo padlo moje meno a prečo nie som zo žuly?
Milí študenti v hociktorom veku, želám vám aby ste všetko vydržali, ako keby ste boli zo žuly.
